Chytia sa za ruky a strhávajú listy zo stromov, pováľajú sa v ich farebnosti, šuchocú si svoje tajnosti. Aj hmly a dážď sú jej oddaní služobníci. Má aj svoje tajné smútky. Občas býva poetická aj nostalgická. Pani Jeseň.Nikto ju vlastne nevidel, ale jej dotyky vidno na poliach, v lese i v meste. Páči sa mi jej parfém. Zmes vyrobená z popadaných listov stromov, zmiešaná s vlhkou zemou prehriatou neskorými jesennými lúčmi slnka a vôňou pečených gaštanov. Ja mám rada pani Jeseň. Jediné, čo jej zazlievam, že sa kamaráti s chrípkou.
Tiché polia, úroda je pod strechou
Jesenná prechádzka
.
.
Doma je pekná ryšaňa, ale tá v lese mala tiež dobrú farbu
Zrelosť
Záleží aj kto sa pozerá. Detská Jeseň
.
Poetická
Niekto ju má rád, niekto nie. Je to pani mnohých tvárí. Typické pre ňu sú naozaj pestré farby. Jedinú, ktorú nemá rada je biela. To nie je žiadna farba, raz mi povedala. V skutočnosti sa bojí konkurencie. Bielej , ľadovo ligotavej snehovej krásky, pani Zimy.
