Nahla som sa nad zábradlie dreveného mostíka a pozerala na priezračne čistú, horskú rieku. Tá ľadová voda vrie, napadlo ma. Čím dlhšie som sa na ňu pozerala, tým mi bolo horúcejšie. Ponorila som sa do jej prúdu očami, ako do vlastného vnútra. Bolo absolútne ticho. Nepočula som ani hukot vody, ani svoj zrýchlený dych. Na okamih sa mi zdalo, že voda stojí a ja sa rútim dole dolinou. Možno sme sa na chvíľu vymenili.
Občas mávam zvláštny pohľad, vtedy vyzerám, že sa pozerám do blba, ale možno vtedy vidím najviac:) Pohľad do vody je veľmi magický, práve svojou premenlivosťou a fantáziou a nakoniec pocitom očisty a pokoja.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
