Bežím popri mojom mladom otcovi s vetrom opreteky. Smejeme sa, netrpezlivo vykrikujem, daj, daj teraz ja chcem. Šarkan je obrovský. Urobili sme ho deň pred tým z modrého baliaceho papiera,ktorým sa obaľovali školské písanky, či šlabikár. Mal dlhánsky chvost z novinového papiera. Šarkan sa nádherne vznášal, trošku sa vo vetre chvel, chvost sa mu vlnil, šuchotal, krútil sa.
Letí, letí, všetko letí, šarkan letí ...









