Mám rada September. Je ako príjemný pán, ktorý nemá rád veľké horúčavy, často sa obzerá za letom, ale teší ho aj babie leto. Podľa mňa má päťdesiat rokov a do decembra bude mať osemdesiat, tak preto si chce ešte užiť, lebo čas je ako krehká pavučina. Motýle odletia, červenú jarabinu pozobú vtáci . September každý rok otvára školy a nosí tam jablká. Najprv ich deti nakreslia a potom zjedia.
Niekedy mu je smutno za letom , potajomky si poplače a potom suší kvapky pripnuté kolíčkami na šnúre. Keď zafúka vetrík, jeden malý list priletí jesennou poštou, ako avízo. September sa občas nevie rozhodnúť či patrí letu, či k jeseni. Môžem sa pozerať sa dozadu, aj dopredu povie si.Zapíska veselú pesničku, narobí vietor, až začnú padať jablká zo stromov.
