Vrecia so švábkou boli pekne poukladané a zviazané špagátom. Zdalo sa mi, ako by sa mierne kývali. Popri stene stáli staré masívne skrine z poctivého dreva. Hybská stará mama ich volala šifoniere. Na stene visel presne taký istý obraz Ježiša kráčajúce cez pole, ako mala aj ona nad manželskou posteľou. Škoda ich, tých starých šifonierov aj tých starých čias, nikto o ne už nestojí, zavadzajú. Iba ja ich stále hľadám.
Sediaca žena na hokerlíku preberajúca švábku sa na mňa skúmavo pozrela, akoby mi čítala myšlienky. Dobrý čas na švábku, suchý, dlho vydržia povedala som.Vyzerajú pekné. Asi ste ich ručne kopali, nie za traktorom. Usmiala sa.
Na druhej strane humna bola zavesená hojda. Na chvíľu sa mi zdalo, že vidím seba, ako na nej sedím, zakláňam sa dozadu, tenké nohy vystrkujem dohora a vyspevujem si.
