Životnénátery stoličky boli pestré. Pôvodnáfarba bola svetlozelená. Farba kredencov našich starých mám. Stolička bývalav kuchyni. Druhý náter bol biely, tiež pekný. Veľa času vtedy strávilana letnej verande. Tretím náterom som ju poznačila ja. Bola už staráa chcela som ju rozveseliť červenoufarbou. Má hlboké vrásky, vysušenú pokožku, drsná na pohľad, ale vskutočnosti sa v nej stále ukrýva , malá detská stolička.





