Len-len sme ju zachránili, keď bola ešte tenká ako prútik a naše šteňa si brúsilo na kmeni zuby. Je pravda, že psík, keď podrástol, v lete si ľahol radšej pod jabloň,lebo si pamätal ako dostal novinami po zadku, celý život sa s hruškou neskamarátil.
Na jar krásne zakvitne bielymi kvietkami s jemným nádychom zelenej. Na konári si posedí sýkorka.Včely ju obletujú ako krásavicu. Má aj horšie roky. Sneh v máji. V slnečnú jeseň som videla motýle ako poletujú nad zrelými hruškami.Bolo ich veľmi veľa. Aj keď som sa pozerala potichu a rýchlo, vzniesli sa a uleteli.
Vietor pozhadzuje hrušky, spadla hruška zelená, rozbila si kolená, to nič, pofúkame bude na kompót. Pozbierame, odložíme, rozdáme, zjeme. Nakoniec ju vetrisko tak povykrúca, až ju vyzlečie donaha aj z listov. Nehnevá sa.Čaká na bielu perinu, celá sa zakryje, aj vtedy je pekná.
