V údivesme stáli nad otvorenou krabicou . Prišlo mi to smiešne, akoby sme pozerali do kolísky, kde sme našli dieťanečakanej farby. No nič, to sa dánapraviť, zavolám tam. Tak vybavené. Predstav si, prídu ešte dnes a vymenia začierny, aj sa ospravedlnili. Fajn, aspoň sa nestihnem na neho citovo naviazať,pomyslela som si. Lebo ja mám k veciam zvláštny vzťah a nijako to nesúvisí s peniazmi.
Žehlilasom v kuchyni, keď pred domom zastala malá dodávka. Už sú tu, zakričalasom na muža do záhrady. Tento krát to bol naozaj on. Čierny. Ale aj tak, je nejaký iný, ja Ti neviem.A vôbec nám tu nepasuje. Potískali sme ho hore, dole po stolíku a hľadali mu polohu. Zišiel by sa námaj nový stolík, povedala som pre istotu nie nahlas, ale iba novej telke.Dofrasa, budeme potrebovať novú anténu, povedal nahlas môj muž. Veď pozapájame a uvidíme.
Ničmoc. Zvuk akýsi plechový. Farby na obrazovke ako tričká po ročnompraní. Tak dlho sme vyberali, porovnávali kvalitu, až sme prebrali. Trošku smesa aj ulakomili na dobrú cenu. Tak ho vráťme a hotovo. No nič, aspoň si sa previezla, možno Ti budev obchode na poličke lepšie ako u nás. Aj tam lepšie vyzeráš, udobrovala som si ju.
Nie takú veľkúú obrazovku , veď by som sastrhávala z televíznych driemot , kto sú tí ľudia v našej obývačke , to mi naozaj netreba také šoky. Táto je zase primalá. Počkaj, počkaj táto jetak akurát. Aj cena. A máte aj v čiernej? Nie. A anténa? Aha.Dobre, aj tak potrebujeme novú anténu . Prihriala som si vlastnú polievočku. Keď už bude nová telka, zišiel by sa aj novýstolík, tento krát som nahlas povedala mužovi. Vieš, aby im to spolupasovalo. Vyzerá, že budeme konečne všetci spokojní. Uvidíme, povedala telkaa príjemne sa rozžiarila.
