Možno som urobila chybu, keď somsa pobrala po svojom. Asi by hopotešilo, keby som sa len tak pozerala, prekračovala káble od vŕtačky, potisla latku, alebo seba, aby somnezavadzala.
Lenže akoja už môžem „ rozkošne“ zavadzať. Vlastne som to nikdy nerobila, ani keď sombola veľmi mladá. Ale sú také ženy. Majú to v sebe, vedia tak peknezavadzať. Pristane im to. Ochotne chcúpomôcť. Doniesť Ti menšie klinčeky, alebo Ti treba tie väčšie? Pozor, tam je elektrina, opatrne. A pritom sa pohybujúako manekýnky na módnom móle. Keď sa zohnú, aby podali kliešte, závojnádherných vlasov im padne na svalnatú mužskú ruku. Krásny film.
Tí muži musiabyť šťastní, s takou partnerkou, musím si zobrať príklad. Nikdy hádam nieje neskoro, aby som sa priučila. No neviem, ja nerada robím veci, ktoré musímpredstierať, aj keď uznám pre niekoho môžu byť prirodzené. Keď sa z pivnice ozve, rýchlo dones obväz tak viem, že som naozaj potrebná. Nadýchnem sa ,nikdy neviem presne čo ma čaká, /srdce mi bije od strachu ako zvon/, zoberiem lekárničku a s úsmevomskonštatujem, to zvládam, drž hore ruku, nech nepokvickáš kúpeľňu, alebo taktoto treba šiť, ideme k doktorovi. Ale oprašovať neviditeľné smietky zosaka neviem.
Tak istoneviem dávať otázky, na ktoré sú mijasné odpovede. Ale ako natlačiť na blog fotografie, to sa vypytujem môjho mužaneustále , len neviem či aj rozkošne.
