Môjmuž je normálny chlap a ja žena. O mojej normálnosti často pochybuje.Stále má veľa roboty ako spraviť zo mňa človeka. Je veľmi vytrvalý, a takpredpokladám, že nám manželstvo ešte dlho vydrží. Musím priznať, že sa mu veľadobrých zmien podarilo. Jemne mapridržal pri zemi, aby som na svojuľahkomyseľnosť a prílišnú sebaistotu nedoplatila a tým nepriviedlacelú rodinu na mizinu. A mne sa zasepodarilo prebudiť v ňom zmysel pre humor a sebairóniu a nebraťživot tak vážne. Čiže, keď nie je utretý prach, svet sa už nezvalí, len sanaruší jeho harmónia. V konečnom dôsledku má pravdu. Podľa môjho muža sa smejem na neuveriteľnýchveciach. Samozrejme , že sa smejem, keď sú tak neuveriteľne smiešne.
Jasné, ideme si príšerne na nervy. Naše manželstvo je zavesené na neviditeľnej nitke.Niekedy rúbeme do nej sekerami, ale tá neviditeľná nitka je veľmi pevná, nedása preťať. Nevie sa prečo. Ale vie sa, nechceme ju preťať. Patríme k sebe.
