Minulý rokmala moja priateľka veľmi ťažký. Pochovala manžela. Paradoxne, ako by ona bolamojou oporou a nie ja jej, čo somsa ako snažila. Má fajn synov i nevesty. A vnúčatá, riadne čísla.Jedno lepšie ako druhé. Pomaly sa spamätáva.
Aj dobrá zmena sa udiala v jej živote, aj keď tosprvu vôbec tak nevyzeralo. Jeden zosynov sa pustil do rekonštrukcie domu a vlastne i celéhopriateľkinho života. Všetci zabrali na plné obrátky. Fascinovaná som im tam zavadzala a so smiechom sa bralarýchlo preč od strachu, že aj mne dajú dačo robiť. Ja by som bola najmenejtrikrát hospitalizovaná pre rôzne neurčité zdravotné a psychické problémy, alebo tresla dverami a išla čojaviemkde. Boli obdivuhodníi s mojou priateľkou. Zvládli to. Všetko je už ako-tak v poriadku. Dom i duša.
Niekedysi posedíme všetky tri generácie žien. Preberáme rôzne „dámske témy“.Dievčatkám sa to veľmi páči a aj nás to teší. Vyberiem najkrajšie šálky načaj a spôsobne popíjame achrumkáme kesuldíky, ako dámy. Naposledy sme pretriasali aktuálnu tému vianočných darčekov. Veronikazahlásila, že ona je veľmi spokojná a nemá žiadne obavy o vianočnédarčeky. Chvíľu ostalo ticho a s napätím sme čakali s čímvyrukuje a čo to asi bude stáť. Vyrazila nám všetky argumenty. „Starká,veď máme hore dedka a ten predsavie čo chcem“, povedala s istotou a anjelsky nevinne sa usmiala.
