Bude to už dva roky, čo Evka zomrela. Ani neviem koľkomala presne, ale cez deväťdesiat rokov určite. Raz do roka som ju išla pozrieť.Obyčajne cez leto. Sedeli sme pred domom na lavičke a ticho sedeli. Bolisme obidve spokojné . Na starosť sa užobávala zimy. Cez deň sa mi minie, to príde Olka, dievčatá z hora prídukaždý deň. Aj ráno mi zakúria a nachystajú obed. Len tie noci sú takédlhé, Helenka, hovorievala. Dlho sa rozvidnieva a skoro je tma.
Potešilasom sa, keď som sa dozvedela, že si dreveničku obľúbil mladý pár, ani neviemodkiaľ sú a že si ju kúpili. Majú radi hory v letei v zime. Bude v nej znovu život. Páčila sa mi tá myšlienka.Dúfam, že si svoj a vlastne i môj sen zrealizujú. Bála som sa, že s tetkou Evkou odídei jej drevenička. Je stará,zhrbená, malá. Pripomína mi Evku . Bolasom ju pozrieť.
