Niekoľkokrát som jej v predchádzajúcich voľbách vdychovala svoj životodarný hlas, priam dýchanie z úst do úst, lebo už-už to tak zle vyzeralo, že plamienok jej života dohasína.
Tieto voľby som ju nechala napospas osudu. To neznamená, že som jej bola, ja, neverná. Ale nech sa nehnevá, ak je niekto neverný sám sebe, a to SDKÚ bola, tak nech sa potom nečuduje. Sama si je na vine. Nevyčítam si to, načo predlžovať agóniu, aj keď v skutočnosti ma to mrzí. /Ináč všetky politické strany som dala na jednu veľkú stranu:)/.
Ale veď sa zase nič také hrozné nestalo. Len kto vzlietne ako bájny Fénix z popola SDKÚ. Nieto takého hrdinu. Ja som už stará, aj keď skúsená:) Prečo ste si nepripravili mladých, trénovaných silných politických spoluhráčov, ktorým by ste odovzdali svoje skúsenosti a mám na mysli tie čisté, reznuté ideálmi a tí by pokračovali v začatom, dobre tak napíšem, boji:) Hádam by ste sa svojich nebáli, že vás preskočia. Ako dlho potrvá, kým sa mladí naučia čomu sa vyhnúť, kde neustúpiť. To sa nenaučia nikde v škole, iba na vlastných chybách a za tie sa draho platí.
Škoda, že v politickom živote strán neexistuje taká „vôdzka v čase". Spájala by generácie, občas, ak by mladí bujaro vyskakovali, že už aj a ihneď, starší by uvážlivo pritiahli vôdzku, aby spoločne ťahaný krehký náklad demokracie nevysypali a mladí by ťahali, keď by už bolo isté, že kočírujú dobre. Bez dôvery to nepôjde.
