Dobré spolužitie v štáte je založené na podobných základoch ako spolužitie v rodine. No, milovať sa navzájom nemusia, ale vážiť si jeden druhého, počúvať sa navzájom, a najmä sledovať spoločný cieľ. Problém nastane vtedy, keď svoju cestu k cieľu považuje každý za najsprávnejšiu. A ešte je tá cesta lemovaná vlastným prospechom a mocou, až je cieľ v nedohľadne.
Pravdaže sa môžu pohádať, ak im ide o dobrú vec. Raz, dvakrát, stokrát, ale donekonečna to nejde. V rodine, rovnako aj v spoločnosti stále „vyskakujú nové problémy" , treba ich riešiť. Keď sa nedá už nikde kvôli zaprataným starým problémom, premiešanými s novými ani hnúť, nič vyriešiť, lebo jeden ťahá tam a druhý naopak a všetci sú v rodine rozhádaní, veľmi múdri a urazení, je už neskoro. Rodina prestane fungovať, tak je lepšie rozísť sa. Vždy je to bolestivé a všetci pritom stratia, najmä tí najslabší členovia rodiny.
Podľa mňa je problém už pri vzniku rodiny, tam je pes zakopaný. Manželstvo, najmä euromanželstvo, rovnako ako štát, aby dobre fungovalo musí mať dobré základy a jasné pravidlá. Nič sa nesmie unáhliť, všetko musí byť správne načasované. Ak je nevesta príliš chudobná, môže si z nej ženích urobiť lacnú pracovnú silu, alebo nevesta môže využívať bohatého ženícha. Zlých variant a možností je habadej, rovnako ako dobrých. Ak sa dvaja zasnúbia a rozhodnú sa, dokonca uzatvoria predmanželskú zmluvu, tak to je už veľmi vážne. Keď sa Koruna vydala za Euro, hovorila som jej: "ešte si mladá, počkaj, kým zosilnieš, viac si Ťa bude aj príbuzenstvo euroženícha vážiť". Kdeže, len rýchlo, rýchlo, aby sa dostala do lepšej spoločnosti. Veď uznám, nakoniec som bola rada aj ja. Aká som bola hrdá, keď som na letisku nečakala v rade a len si tak prešla, lebo som Európanka.
Trošku mi frklo z horúce lekváru na ruku, bolestivo sa ma to dotklo, ako keď som si spomenula na príbuzného, ako sme ho museli ratovať, keď v automatoch všetko prehral. Ako ho nechať len tak?! Ratujeme raz, druhý raz a nič, teraz už len pije. A aj sused , ktorému som požičala zopár eur, gáni na mňa ako na nepriateľa a keďže mi nemá z čoho vrátiť, naše vzájomné susedské vzťahy sa len zhoršujú, aj keď sme obidvaja slušní ľudia. Veď sa aj hovorí, keď chceš mať nepriateľa, požičaj mu peniaze. Tak ako vlastne ďalej, keď ani ja nemám nazvyš. Ale ani rodinu, ani susedské vzťahy pokaziť, či úplne rozbiť mi jednoducho nedá a ani nechcem. Ktovie či nie aj preto, lebo si myslím, čo keď budem potrebovať požičať soli a nikto mi potom nepožičia, aj ja ich môžem raz potrebovať.
Ale aj tak asi myslím, že si v budúcnosti dobre rozmyslia v bruselskej kuchyni, koho si vpustia do rodiny, aby s nim nemali opletačky. Ja by som to tak v mojej kuchyni urobila:)
