Na konci tohokoberca, za pultom, sedela pani knihovníčka s kartotékou kníh. Tvár somjej nevidela, iba jemné ruky . Bola som nižšia ako pult, aj sestre vykúkala ibahlava. Čo sme potom robili v tej knižnici, ako sme odišli to miz hlavy vyletelo.
Do knižnícchodím veľmi rada doteraz. Rada somchodila aj do Univerzitnej knižnice. Priznám sa, nebolo to len kvôli knihám. Objavila som tam aj skvelých chlapcov. Tie pohľady spozakníh, debaty pri šatni. Iba jednéhoťažkého intelektuála som nezlomila. Ale zato som na neho nezanevrela ani na knihy, aj keď je jasné, že mojevtedajšie záujmy neboli zlučiteľné so školou a tak som vyletela.
Občas sivyberám knihy na ktoré absolútne nestačím. Neviem prečo to robím. Možno zozvedavosti, alebo preto, že tú novú knihu spomenul Dado, zo snobstva, alebo ajskutočnej túžbe po poznaní.
Mám knihy,ktoré som čítala stokrát. Sú také,ktoré sú dobré na chrípku a knihy, ktoré by som nikomuneodporúčala čítať na upokojenie pred spaním. Detské knihy, to je balzam na dušu. Na niektorých sa smejema bavím , až sa občas niekto z rodiny pristaví, či somv poriadku.
Včera večer som sa tiež dobre pobavila. Súvisí tos knihou, aj keď len tak okrajovo. Existuje more kníh s návodom akozbohatnúť, zmúdrieť, byť nádhernou a úžasnou, ako zdravo žiť. Témy sú toužitočné, poučné. V praxi sú tie rady ťažko zrealizovateľné. Môj mužs chuťou večeral praženicu so slaninkou. Čítal si už toho Bukovského?Hovorím mu. Ja viem, ale ešte zjem tú praženicu a potom sa poučím akozdravo žiť. Mám rada knihy a knižnice.
