Iba ja som taká domasedka. Mojagenerácia necestovala. Zato môj starý otec bol v Amerike. V týchčasoch to nebolo nič mimoriadne, presne tak ako to nie je mimoriadne ani dnes.Tiež sa vrátil. Nedoniesol si nič, iba prezývku. Komandžan. Dlho som nevedela, prečo aj mne občas niektopovie Komandžanka . Come on, John, kričal starý otec na kamaráta. Aj mojistrýkovia pochodili Európu. Ako murári,tesári. Nestratili sa vo svete. Tí sidoniesli domov dobré skúsenosti a mojej mame ako svadobný dar parádnypríbor.
Ajmôj druhý starý otec pochodil Taliansko, Rusko. Štyri roky bol preč, toľko trvala prvá svetová vojna.A taký bol aj vekový rozdiel medzi deťmi , tiež štyri roky. Bol, lebo toje generácia, ktorá žila v minulom storočí, dokonca v predminulom.Možno mám ich skúsenosti zo sveta už niekde v sebe zakódované, tak čo sabudem kde trepať, ale keby som bola nútená, nestratím sa, som si istá.
Aj moja suseda má teraz deti tiež tak na dvefázy. Pred Amerikou dve a dve, keď sa jej muž vrátil z Ameriky.Minule som skoro spadla z nôh. Stretla som bývalú kolegyňu. Dlho som Ťa nevidela, hovorím. Kde si bola?V Austrálii. Mám vnučku, tak som ju bola pokočíkovať. Je to trošku odruky, nemôžem odskakovať, kedy sa mladým zapáči, tak som sa zdržala pol roka.Syn je aj tak v Stuttgarte a starý má odo mňa aspoň pokoj. Alev lete prídu. Zať je pôvodom z Kanady a veľmi sa mu u násna Slovensku páči.
Všetci natomto svete sme sa niekde narodili, to máme všetci spoločné aj keď naše korenesú na rôznych miestach. Vytvárame sinové putá, ale koreň má každý len jeden. Sú obdobia, keď na to vôbec nemyslíme,tak je to v poriadku. Stačí, keď o nich vieme, ale keby bolotreba, naberieme si z nich silu do života ako stromy na jar .
