Tento slovný tvar, vymyslel môjsyn. Teraz je už dospelý, ale keď bolmalý a varila som puding kričal „aj ja chcem mutlikovať“ habarkou. To je ten pohyb keď točíme medzi dlaňamihabarkou , možno je to šprudlovačka, aby sa pudingový prášok dobrerozmiešal. Také nič, ale keby sa to neurobilo, potom by len bolo vidieť, že sato neurobilo! Puding by bol hrčkavý a nastal by čas frflania. Možno by saaj svet zastavil.
Veďsadni na bicykel a choď sa previesť. Alebo vyčisti si topánky, zober kabelku ako to robila babička pred sto rokmi a choď do mesta! Dobráá rada, zlostne si hundrem. Veď pôjdem,ale ešte musím niečo domutlikovať.
Čo mám komuvešať doma na nos, čo všeličo som urobila. Robím to samozrejme, tak ako sa točízemeguľa a nikto to veľmi neregistruje. Lebo to čo sa doma urobí, to nieje vidno. Vidno je len to , čo sa neurobí. Ak sa neumyjú riady , nevysypú smetihneď to udrie do očí. O boji s prachom, nehovorím. Raz som našla ajnakreslený výkričník, tak ho bolo vidno. Nemôžem povedať, že by mirodinný príslušníci nepomáhali. Vždy mito s výrazom hodným medaily za zásluhy oznámia. „Vysypal som Ti smeti, ajprach som Ti utrel“.
Abysom bola spravodlivá. Keď sa mi nechce, tak nerobím nič, pokiaľ nejdeo život. Nech mutlikuje kto chce.Tak ako malý syn ten puding. Jednoducho chcel a tešilo ho to. Ja si vyčistím topánky, zoberiem ridigel/kabelku/ , platobnú kartu a idem, kde sa mi chce. Tak veru. Aby somvydržala domáce krútenie s radosťou a chuťou ako príjemný kolotoč , aspoň dovtedy , pokiaľ sa bude točiť zemeguľaa existovať život.
