Ako môže byť kvalifikovaný slovenský robotník sebavedomý a hrdý, robiac od vidím do nevidím za plácu ako žobračenka. Veď výplata je ocenenie jeho práce, tak málo si jeho prácu vážia, je tak málo dôležitá pre spoločnosť? Stráca chuť a fortieľ do práce. A ak sa pridá k tomu aj arogantný a povýšenecký prístup zamestnávateľa, tak sa nečudujem, že chlap tresne dverami a myslí si, nájdem si inú robotu, som dobrý, nenechám sa tu vyciciavať. Ale kde pôjde?! Do Ameriky? Bublina už dávno spľasla.
Vzťah spoločnosti k robotníkom, ktorí skutočne niečo produkujú - vyrábajú, pritom vedia, kde je ich miesto v spoločnosti, kto si ich váži? Nanajvýš vtedy, keď potrebujeme niečo zrekonštruovať, lebo ani opravovať si už nič nedávame. Načo. Staré vyhodíme ako odpad. Hory odpadu produkujeme, to je jediná naša vysoká produktivita.
Motala som sa po záhrade, strihala kríky a suseda z poza plota zakričala: Pánboh pomáhaj a ja som jej zakričala: česť práci. Neviem prečo to robím, ale za socializmu, keď zakričal sused česť práci, tak ja som odpovedala Pánboh pomáhaj. Veď je to vlastne to isté:) Je to pozdrav - uznanie našej práce, našej snahy , aby sa vydarila.
Kategória pracujúcich štátnych úradníkov by pokojne mohla zdraviť aj vtedy aj teraz aj na večné časy: Česť práci a pokoj robote:)
Fortieľ majú aj výborní chirurgovia, kuchári, architekti, murári, šoféri kamiónov a obyčajne všetci tí, ktorí aspoň na začiatku robili svoju prácu s láskou. Rutinná práca pri páse si vyžaduje iný druh šikovnosti, otrockú prácu strojov dirigujú ľudia, čo je lepší prípad , ako keď za pásom sedia ľudia. Niekedy si ženy pri takejto práci spievali, teraz nie, lebo to nemá úroveň. Tvorčia práca vyžadujúca si talent, síce môže človeku naplniť dušu i ego, ale brucho si stále dookola svoje hudie:)
Človek okrem zdravia potrebuje prácu, ktorú by robil rád a primeranú odmenu za ňu a rodinné zázemie. Aspoň jedno, keď funguje, tak sa dá prežiť. Ťažko, horkoťažko.
