Dnes je piatok, tak sa stavím, že neprídu. Nekuvikaj,slabo pípnem, ale aj mne je jasné, ženeprídu. Sobota , nedeľa voľno. Veď hej, uznám, tiež majú rodiny, alebofrajerky , len nemali sľubovať, že prídu aj v sobotu. Pre pána kráľa, ktovie či príduv pondelok? Vybavujem si ich tváre, koľko majú rokov a či si pamätajúmodré stavbárske pondelky za socializmu. Firma je domáca, nechodia na týždňovky, tak hádam prídu.
Môžemsi dovoliť ich poohovárať, pokritizovať, lebo ich platím za robotu. No veď toide z jedného vrecka, správne je platíme, najsprávnejšie platí môj muž.Okrem toho platí aj nepohodlím, potlačovanou zlosťou nad ich organizácioupráce, neodbornosťou, neserióznosťou a trpí zvláštnym pocitombezmocnosti. Platí ich síce, ale nie je ich šéf. Šéf firmy zdvihne mobil lenvtedy, keď chce. Fakt, treba ho niekde nakopať. A ja sprostaňa im ešte ajkávu núkam. Nescu, alebo zalievanú?
Jatak nemám rada, keď príde na moje slová, keď sa moje najhoršie obavy splnia. Možno sa nakoniec všetko na dobré obráti , uvidíme. Veď sme eštestále len začiatku rekonštrukcie domu. Muž chodí ako lev v klietke. Niečo si hundre, zapisuje, preratuje,z vrecka mu trčí cólštok . Ale keď to bude hotové, vieš aké to budepekné? Akoby som priliala olej do ohňa.To som naozaj zvedavý kedy to bude hotové , či sa skôr nezošalieme! Toto jeprofesionálna firma? Nevedia si poradiť ani s malým domčekom.
Ej, ej hrdí liptovskí murári, kdeste? Veď ste aj Pešť a Viedeň stavali a teraz takto.
