Konečne sa zasmial a opýtal sa, chceš do kornútka, či do pohára a akú? Zhodnotil ponuku a dal si klasiku. Vanilka, čokoláda, jahoda. Vyber si konečne, nekupuješ predsa brilianty, za nami je stovka ľudí. Nepreháňaj! Tak si prosím citrónovú a slanú karamelovú, keď máš Ty tri, tak aj ja, tak ešte jednu pistáciovú. Čudná kombinácia, povedal. Citrónová je pre mňa archívna zmrzlina a karamelová so štipkou soli je novšia záležitosť a farebne ladia s pistáciovou, povedala som. Kto len kupuje zmrzlinu podľa farby okrem Teba, zahundral.
Dve, malé slečny dlho zvažovali kombinácie chutí a farieb zmrzliny. Jedna z nich povedala, tie pastelové a krikľavé sú ovocné a tie ostatné sú skoro rovnaké, len majú rôzne príchute. Počul si a že nikto! No veď ste približne na jednej úrovni, zasmial sa.
Sladké potôčky mi stekali po prstoch, kvapkali po zemi, po tričku. Bolo horúco a zmrzlina sa topila rýchlo. Všetci, čo sme sedeli na terase, sme boli vyznavači zmrzliny v kornútku. Nejedno tričko, bolo kycnuté.
Pozor, spadne Ti, mala si si dať do pohára a jesť ako dáma. Neblázni, veď to patrí k letu. Horúce slnko, topiaca sa zmrzlina, rýchlo, rýchlo obliznúť, utierať tričko, rozmachliť ho do abstraktna, presne tak, ako voľakedy v detstve, keď mi mama hovorila, ty si ale babroška.
*
V nedeľné letné popoludnie zazvonil zmrzlinár na rohu ulice, mami dve koruny, sím Ťa na zmrzku ,bežím dole schodmi, z dvier sa rútia deti, zazvoním Róžike, asi nepočula cingy - lingy, zmrzlinár má biely kabátik, čiapku, v ruke lopatku na zmrzlinu, sedí na bicykli, bicykel má tri kolieska. Citrónová.
*
Pozri, nikto z týchto ľudí so zmrzlinou sa nemračí. Výraz tváre majú nefalšovane spokojný, zľahka pôžitkársky, detský radostný, ako by vyhrali zmrzlinový letný bonus. Aj keď dá sa pri tom tváriť všelijako. Niekto vyzerá až nehanebne vášnivo, niekto len tak skusmo oblizne, možno niekto počíta kalórie, alebo si pomyslí, musím pomaly bude ma bolieť hrdlo, ale výraz tváre rozhodne nie je nahnevaný.
Je pravda, že jedna pekná dievčina, prekvapujúco sediaca sama, oblizovala zmrzlinu nádherne, s gráciou a ľahkým pôžitkom. Zázrakom sa jej zmrzlina netopila, možno preto sa mi aj ona zdala chladná v svojej dokonalosti.
Mala som veľké porozumenie pre „rev“ malého dievčatka, ktorému sa prihodila katastrofa. Zmrzlina jej spadla na zem, komplet , ešte si ani raz neoblizla. Moje životné zmrzlinové skúsenosti sú iné, ako budú jej, pomyslela som si, keď jej mama ťapla po zadku a povedala, mala si si dávať pozor, teraz nemáš nič. Všimla som si, že mama nemala zmrzlinu. Pozri, mama nemá zmrzlinu, preto je taká, povedala som mužovi.
Dievčatka prestalo plakať veľmi rýchlo, to ja by som revala na jej mieste ešte poriadne dlho, ale ona sa len otočila chrbtom k mame a pozerala do zeme. Ocko prišiel s druhým dieťaťom v kočíku. Malo vystrčené bosé nôžky, mrvilo nimi, obžúvalo kornútok , ako taký malý bezzubý, veselý dedko. Ocko si vybral z vrecka peniaze a kúpil dievčatku novú zmrzlinu /iba jeden kopček,aby jej nespadla/ a aj jej mame a tá sa potom už nemračila. Veru. Zmrzlina sa neje len ústami, je sa celým le-tom-te-lom:)
