Rodina Blogová ma prijala pekne. Keď si niekto prečítalmôj príspevok, každému som poslala email s osobitným poďakovaním. Slušnesom poďakovala aj admin za správu určenú To all. Moje prvé kroky boli naozaj ťarbavé, najmä technicky.
Písaniema teší, len dúfam, že to aj poznať. Teraz mi trhá ruku. Musím napísať aj o karme, nedá sa inak. Ja sa vždy veľmi preľaknem, aksa mi trafí karma nad osem a prečítaných nad 500. Teraz už musíš písaťstále tak dobre. Ja viem, že niekto má prečítaných tisíce a nebeskú karmu . Ale, každý máme svojEverest. Veľmi dobre na mňa pôsobíaj karma niektorých ľudí na blogu a môže byť aj nulová. Aj topriznávam, že si raz kliknem sama sebe, ak nezabudnem.
Vrodine Blogovej sú dvere otvorené pre všetkých a nepretržite. Pustia ma rovnako ako aj ja ich, do svojich obývačiek. Niekedy nemajú upratané ani tam a ani v duši. Nesnažia sa to zakrývaťzbytočným natriasaním vankúšov. Nazriem do kuchýň aj hrncov kde, čo a ako varia. Odkryjúpokrievku svojho myslenia .Vypustia paru zlosti, vykypí im radostný smiech. Vysypú zopár veršov zošuplíkov svojho kredenca. Podelia sa sosvojimi zážitkami, čo sa im zaujímavé prihodilo. A keby sa nám nechcelorozprávať prezeráme si fotografie obľúbených miest, prírodya zaujímavých udalostí.
Rodina Blogová sa neustálerozrastá, najmä o mladých. Od tých sa podozvedám veci! Všeličo sa od nich ajpriučím. Vo virtuálnej rodine na veku nezáleží, aj keď si myslím že ja som ajtak, no veď nič, na veku nezáleží. Blogje dobrá vec, ale život sa žije v realite. A ešte toto. Zdá sa mi, žesa občas robím lepšia a múdrejšia a krajšia, ako somv skutočnosti. Možno preto až tak veľmi nestojím o skutočné stretávanie sa s blogermi:) Úprimná som naozaj.
