Bozk

Chytili sa za ruky a vyšli do teplej, jarnej podvečernej záhrady. Magda mala oblečenú dlhú kvietkovanú nočnú košeľu a on šedé, prúžkované pyžamo. Ani tá jar už nie je ako bývavala, necítim žiadnu vôňu, povedala. Čo sa čuduješ, máš upchaný nos, povedal.

Ale počuješ a vidíš?! Počujem. Počujem ako včely revú od rozkoše z jej krásnych bielych nežných kvetov. Aj ju vidím. Našu čiringlu. Stále je krásna, obletovaná a užitočná. Bol to prvý strom - čerešňa, ktorý sme spolu zasadili. Koľko je to jarí? Ani sa nepýtaj, veľa. Ale pamätám si, ako by to bolo teraz. Chvíľu sme stáli pod tou obrovskou bielou kyticou a on spravili jemné cmuk. Bola by to pekná fotografia, skoro ako svadobná, lenže sme nemali svedkov. Ak nerátam Virózu a Kašeľ:)