Tomášovi som videla na monitore iba hlavu v potápačských okuliaroch. V pozadí obrazu sa rútilo detské nákladné auto naložené múkou, cukrom. Vyberalo zákruty okolo stola, toaletný papier sa kotúľal, gumy pišťali, motor vrčal čo mu sily stačili. Miško zabrzdil , zakýval mi, ahoj, starká.
Vidím, že vyrušujem, máte prácu, povedala som. Máme prikývli hlávky, ale nevyrušuješ. Môžeš komentovať dianie v našej spoločnosti, dôležito povedal vnuk, ako pokračuje vývoj a tak. Dobre, prikývla som, spokojná s pridelenou prácou. Idem sa učesať, keď som už v „telke“.
Som šéf epidemiologického výskumu, výskumník III. triedy, povedal Tomáš. Aha, rozumiem, pracuješ na objave svetového významu, lieku proti corone. Skvelá práca, potrebná, užitočná zachraňujúca ľudské životy. Čosi žlté a beztvaré na chvíľku zatienilo monitor. Porucha na príjme povedala som. To boli ochranné rukavice, Hela. Detská ruka napravila sklon monitoru. Skoro som sa preľakla. Okrem potápačských okuliarov mal Tomáš na sebe aj zelený pršiplášť. Prelieval farebné vodičky a na záver efektne pridal múku.
Teraz ja, teraz ja kričal Miško. Na hlave mal šiltovku, rúško aj rukavice. Pozrel na mňa a povedal. Som v prvej línii, musím byť opatrný, teraz som tatov kolega, rozvážam potraviny. Je to veľmi potrebná práca, bez Teba a Tvojho kolegu by ľudia boli hladní, povedala som.
Moja práca je dôležitejšia, však starká, lebo liek čo vyrobím bude zachraňovať životy a to je najviac. No, ale keď už budeš zachránený, tak musíš aj obedovať, nedal sa Miško,lebo aj od hladu sa dá zomrieť.
*
Základ prežitia, okrem zdravia, je nemať hlad. Myslím, že tento inštinkt stále máme a nikto ho nepodceňuje, ani malé dieťa. Keď sme hladní, menia sa naše priority. Význam zrazu nadobudne aj mrkva zo záhradky. Aj keď mrkvu z mojej záhradky by som nepredala, lebo ma vyšla draho a nikto by mi toľko za ňu nezaplatil. Práca v poľnohospodárstve, v potravinárstve, neraz stojaca na spoločenskom rebríčku nízko, je neohodnotená, nedocenená . Akoby sa to urobilo samo. Vrátila som sa v čase dozadu a lepšie chápem mojich predkov, prečo si tak vážili pôdu. Uvedomila som si bez čoho sa nedá žiť. Sebestačnosť v základných životných potrebách jedlo, voda, čistý vzduch, zdravie, bývanie, rodina, opora, istota . Som závislá na výsledkoch práce a postojoch iných ľudí a iní ľudia sú závislí na mojej práci. Je to veľmi poprepletané a zložité. Človek nie je sebestačný, a sám by neprežil.
Každá práca je dôležitá, ale niektorá sa zdá dôležitejšia a nesúvisí to s peniazmi, skôr so vzdelaním, ale aj to je nepresné. Dokonca sa mi chvíľami zdalo,že niektorá práca je zbytočná. Potom som zistila, že to nie je práca, ale zamestnanie. Ak niekto chodí do práce rád, tak to nie je zamestnanie, ak chodí nerád tak to, je zamestnanie. Preto sú aj také veľké rozdiely v kvalite práce vo všetkých profesiách. Uvedomila som si, že v praktickom živote sú potrební smetiari rovnako ako aj tí IT. Sú nenahraditeľní . Spoločnosť je živý organizmus a potrebuje, aby všetko fungovalo, lebo ináč ochorie.
Ten robí to a ten zas tamto. Odo mňa sa neočakáva, že budem vedieť presnú definíciu „ vírusu“, alebo definíciu práce, nebodaj „kultúry“. Dôležité je, že to vedia tí, čo to majú vedieť. Virológovia a kulturológovia, každí svoje:) Ja sa držím zdravého rozumu a robím čo viem a hlavne čo je potrebné.
*
To je ťažká otázka, deti, ktorá práca je najdôležitejšia. Každá je dôležitá. Čo je dôležitejšie nožička či ručička? Oko či ucho? Ruka! Nie, noha! Najdôležitejšie je asi srdiečko, povedal Miško. V tele je všetko dôležité, lebo keď v ňom niečo nepracuje, tak ochorieme.
