Na chôdzi poznať vek, zdravie, náladu a niekedy aj povolanie. Veru. Veď, taká chôdza modelky, keď na predvádzacom móle neštrikuje dlhými nohami ako ihlicami, je v civile pôvabná. Alebo taký horský nosič. Ten má takú ťažkú chôdzu, ako ťažká je jeho krošňa s nákladom na chrbte pri vynáške na vysokohorskú chatu. Niekedy ju má vyše hlavy. Horský nosič neštylizuje svoju chôdzu. Je to živočíšna prachôdza.
Ak muž ide s rukami vo vreckách, tiež to môže mať živočíšny dôvod, ale najskôr to bude z frajeriny. Chodia tak filmoví hrdinovia, je to mierne štylizované a je to vééľké umenie vyzerať pritom prirodzene. Môže byť. Nie je dôvod, aby sa muž v obleku pohyboval po meste ako gepard v savane, ale môže byť, lebo tak, ako tá veľká žena bola niekedy rybou, tak uhladený muž v obleku, mohol byť gepardom a možno je teraz v meste na love a hľadá korisť.
Ľudia chodia rôzne, ale ani dvaja rovnako. Aj zvieratá chodia rôzne, lenže na štyroch nohách. Kone sa pohybujú nádherne. Zdá sa mi poetické, že výkon auta určuje počet koní pod kapotou. To je taká človečia pocta cválajúcim koňom. Minule ma chytil záchvat smiechu, reznutý hystériou, keď som si predstavila, že každé auto ťahajú ozajstné kone, pred každým minimálne takých 100 živých koni, neviem prečo, bielych.
Včera sa ma malý vnuk opýtal: „prečo chad chodí poležiačky?“ V každom prípade chôdza je pohyb a keby sme nemohli chodiť, boli by sme ako bez nôh a len potom by sme si chôdzu vedeli vážiť. Chôdza nie je len základný pohyb nohami. To je súhra celého nášho tela viditeľného i neviditeľného. Vzdialenosť odkráčaná vlastnými nohami je oveľa skutočnejšia a zrozumiteľnejšia nášmu telu, ako vzdialenosť, ktorú za osem hodín posediačky preletíme .
Do kopca idem pešo, ale z kopca chodím na zadku lanovkou, „šanujem“ si koleno. Obyčajne som „jedinou majiteľkou“ všetkých pohľadov a výhľadov z lanovky. Asi vtedy, keď som bola ešte kamzíkom, som si domrvila koleno, tak teraz som opatrná. Telo si pamätá viac ako my.
Niekedy som si cvičila peknú chôdzu s knihou na hlave. Ale hej, aj čítam. Nedávno, cestou z obchodu som nečakane zbadala svoj odraz vo výklade, ako kráčam. Zaujali ma moje nohy. Pohyb v odraze skla vyzeral, akoby som mala štyri nohy. Možno preto mi pripomenuli nohy kamzíka, alebo kozy:) Môže byť, ale aj tak som mala o sebe vyššiu mienku.
