Vieš čo, pozri sa na mamu, tá už mala v lete 90 rokov a, a čo si z toho robí? Keby nemala dobrú výchovu, tak by povedala, že prd. Opýtaj sa jej, je o generáciu staršia a uč sa, ako sa hrdo starne. Áno, mám svoje špecifiká, povedala Staroba, ale dá sa so mnou prežiť. Zaslúžim si dôstojnosť.
Magda vzala z kúpeľne diskrétne zabalený balíček plienkových nohavičiek a spolu s balíčkom detských plienok najmladšej generácie, vyniesla do smetného koša. Obidva balíčky boli veľmi dojemné a zraniteľné. Cítila ľudské teplo. Očami prešla po záhrade. Videla starú ženu obstrihávať odkvitnuté, suché kvety orgovánu. Jemne, dôkladne, miesto vedľa miesta. Mala oblečenú béžovú sukňu a svetrík a „urobenú„ hlavu. /pekne učesaná/. Obliekala sa dve hodiny, čas nehrá žiadnu rolu. Na šnúru na prádlo si zaveselila preprané teplé ponožky. Poď si oddýchnuť, dáme si kávu, zakričala Magda.
Sadli sme si na vyhriatu terasu s výhľadom do záhrady. Bolo nám príjemne. To je vzduch, mama sa s pôžitkom nadýchla, otočila tvár k slnku a nechala sa hladiť jarnými lúčmi. Akoby čítala moje myšlienky. Vieš, Magduška, pre mňa čas už neexistuje, ale ak mám byť úprimná, najlepšie sa cítim, keď nemyslím na minulosť, ani na budúcnosť. Pre mňa existuje už len teraz. Ale bolo obdobie, keď som si musela v živote všetko roztriediť a poukladať, ako bielizeň v skrini, zasmiala sa. Neraz ma to unavovalo, otravovalo, deprimovalo. Stálo ma to veľa telesnej aj duševnej sily. Ale ja som už raz taká. Čo musím urobiť, urobím.
Teraz má všade čisto a poriadok. V skrini i v sebe. A napriek veku snaží sa udržovať rovnováhu v svojom žití medzi možným a nemožným. Občas sa mi zdá, že Starobu totálne podceňuje, až mám obavy, aby sa jej nepomstila.
Kde sa teraz nachádzam na kružnici poznania ja, neviem. Niekedy mám pocit, že sa krútim, rútim ako splašená dohoniť nedostihnuteľné, niekedy, že sa nehýbem, stojím ako vzácny, pevný bod istoty a niekedy, že už cúvam dopredu k počiatočnému bodu.
Možno preto pôsobím mladšia ako som, lebo som ešte nezmúdrela. A ktovie, či niekedy zmúdriem a ktovie, či to má vôbec cenu:)