Ale veď to je také, také ušľachtilé prianie. Prosím Ťa, doma máme klavír, po staršom vnukovi má gitaru, lebo ten má novú, načo sú jej husle, ako dlho bude mať o ne záujem. Má päť rokov. To nie je lacný špás. Kto chce hrať na husle musí aspoň rok predtým chodiť na prípravku, to nie je „chcem husle“! No ale ako zistíš, že či má talent a ak aj nemá, tak si aspoň nájde vzťah k hudbe, a to je darček na celý život. To je pravda. Môj otec hral celkom slušne na husle, dodala. Odpila si z kávy a zamyslela sa.
Aj ja som sa zamyslela nad svojimi detskými vianočnými prianiami. Deti a nakoniec každý túži po niečom, čoho sa mu nedostáva. Ja som mala dobrých milujúcich rodičov, rodinu, po tom som nepotrebovala túžiť. Písal sa rok 1950, peňazí i tovaru veľmi skromne. Verila som, že darčeky nosí Ježiško, dobrá príležitosť zažiadať si niečo nevídané, lebo aj keby mi to rodičia chceli kúpiť, tak nemajú na nevídané veci peniaze, iba na potrebné. Keď mi Ježiško namiesto vytúženého detského kočíka /doteraz si pamätám ako mal vyzerať. Biely, prútený, s búdkou a dnu by bola bábika/ doniesol galoše s papučami bola som veľmi sklamaná a môj vzťah k Ježiškovi sa stal mierne neveriaci. Jedinou útechou mi bolo, že ostatné dievčatá dostali šedé galoše, iba mne zohnal biele. Doteraz mi to ostalo, som strašne márnivá osoba, na Ježiška mám vysoké nároky, lebo si myslím, že si zaslúžim a on to vidí:)
Príjemné ticho prerušila kamarátka Jelka. No a Tvoji čo by chceli pod stromček? Miško, to je ten mladší, chce žlté smetiarske auto, s ktorým sa dá búchať a cigarety. „?“ Veď som Ti hovorila, že Lenka má ušľachtilé prianie, možno aj vzor. „Náš“ smetiar sa volá Paľo, búcha so smetnými košmi až sa okná trasú, z kútika úst mu večne trčí cigareta. Ale je to sympatický, priateľsky človek a Miško vycítil, že on tú prácu robí rád, tak chce byť ako on.
Prvák Tomáš povedal, že by chcel maliarsku paletu, štetce a farby, lebo by chcel byť ako Leonardo da Vinci a tiež sa chystá namaľovať svetovo známy obraz, ako je „Mekdonalíza":) Zasmiali sme, sa dopili kávu, popriali si šťastné sviatky a išli domov.
Na námestí sme zastali a Jelka povedala: „Neviem ako mám z toho vykorčuľovať, keď Lenka verí, že darčeky nosí Ježiško". A nenosí, opýtala som sa, tváriac sa zhrozene?
