Na bosé nohy som si stokla mužove topánky č.43, lebo boli ponohe. Buchotajúc som zbehla pár schodov a išla vysypať smeti. Prešla zo päť-šesť krokov okolo plotu a v tom sme sa stretli. Presne tak. Face to face. On o mne vedel, lebo som šuchtala topánkami, vyšiel z poza zelených kríkov plotu a čakal. Chvíľu sme sa nemo dívali do očí. Celkom ako vo filme, dramaticky sme sa pretláčali očami, kto je silnejší. Mal ich oceľovo modré. Jedno oko mal prižmúrené viac. Bol celý v šedom, iba kde tu mal jemný čierny prúžok. Periférne som si všimla, že jednu ponožku má o dva tóny svetlejšiu ako čiernu, ale o tón tmavšiu ako šedú. Rafinované! Dokonale interesantné! Podvedome som si našuchorila frizúru pripomínajúcu petržlenovú vňať. Tiež taký chvostík stiahnutý do gumičky.
Dobrý deň, povedala som bez slov. Ak hľadáte môjho muža, je doma, naznačila som, aby si nemyslel, že, čo ja viem čo, že akurát jeho čakám! V skutočnosti som sa ho bála. Áno, tak je to. Vyzeral veľmi drzo a nebezpečne a zároveň pôsobil zvláštne strateno . Čudná nevyspytateľná zmes. Stále mi drzo hľadel do očí a približoval sa ku mne ako, ako lovec. Ale, život je prekvapujúci. Zrazu, sa z ničoho nič vyvalil na chrbát, metal sa, naťahoval sa, chcel sa poškrabať na chrbte a predvádzal sa v plnej kráse. Oddane odhalil svoje najcitlivejšie miesta a tváril sa veľmi bezbranne ako malé mačiatko, kocúrisko jeden. Viem o čo ti ide! Nebudem ťa škrabkať a lichotiť ti, že si nádherný, krásny, silný, nebezpečný kocúr. Potom mi prischneš a ja sa budem musieť o teba starať. Dobre on tomu rozumel, čo som si myslela. Bol mimoriadne skúsený a životom otrlý. Nevzdával sa. To som nečakala! Zrazu sa začal plaziť k mojim nohám. Polichotilo mi to. Kedy sa kto predo mnou plazil, prosiac o moju priazeň? Nikdy a nikto. Až tento tu. Môžem ťa pohladkať na lýtko, obtáčal sa okolo mojich nôh?
Z pootvoreného kuchynského okna sa tiahla vôňa duseného mäska na cibuľke. Ťahala sa ako dlhý, nadýchaný, voňavý šál. Pod oknom si oblizoval fúzy môj známy, ticho a krotko, sedel a čakal. Pozvala som ho na neskoré raňajky na schodoch. Myslím si, že skutočné dôvody priazne frajerského kocúra ku mne, boli prozaické. Aj keď, na druhej strane, neviem prečo mi potom na schody, pred dvere doniesol svoju ulovenú myš. Fakt ma to dojalo. Možno to bolo pozvanie na večeru.
