O istote mieru, na rozdiel o trvanlivosti krásy, som nikdy nepochybovala. Krása môže byť ilúzia a pohľad na krásu sa môže meniť, ale mier to je, keď nie je vojna? Boj za mier, to nedáva zmysel. Možno brániť mier. Ako? Pripravovať sa na vojnu? Vystavať nové ploty? Prísť o ilúziu mieru , to je, akoby som celý život žila v omyle.
Je pravda, že vo svete vždy tleli plamienky nepokojov, vojen. Ďaleko od nás. Pomyslela som si, že Európa už týmto prešla, sme v EU, nebudeme bojovať proti sebe. Som stará ako mier. A teraz toto! Pomenujem expresívne, mor a vojna, tak to je najneuveriteľnejšie a najhoršie čo ma postretlo. Stále som na tom dobre, lebo som neprišla o život a večer, ak ma neprepadnú zlé myšlienky, môžem pokojne spať. Ak ma aj napadla myšlienka, či by mohla byť vojna, tak som sa „upokojovala“, to nás skôr napadnú mimozemšťania, alebo , skrátka v momente všetci pomrieme a nebudeme trpieť. Táto vojna na Ukrajine, boj chlapa proti chlapovi, kruté, krvavé zabíjanie civilistov, žien a detí, to je ako v stredoveku, nič sme sa my ľudia nenaučili.
Celý život som si myslela, že Rusko by nikdy nezačalo vojnu, lebo vedia čo je to vojna, keď ich napadol Hitler. Myslím, že vtedy vedeli prečo bojujú, aspoň dúfam, lebo potom by boli obete zbytočné a víťazstvo pochybné. Vojna je krutá hra s nami, obyčajnými pešiakmi, na obidvoch stranách. Dodržiavame pravidlá a doplatíme na to. Tí, ktorí ich porušujú, tak nakoniec uveria sami sebe, že oni„bojujú za mier“. Vyvoláva to vo mne a to ma prekvapilo, zvláštny druh agresie, vrátiť im to. Nepáči sa mi to, ten môj pocit. Nič nie je predsa dôležitejšie ako mier, dokonca ani kto má pravdu. Až bude mier, potom ju môžeme hľadať, ilúziu pravdy. Vojna je ako lavína, zmätie dobrých aj zlých, všetko čo mu stojí v ceste.
Pamätám sa na detské hry na vojakov po 2. svetovej vojne. Nikto z chlapcov nechcel byť nemecký vojak, všetci chceli byť ruskí, alebo partizáni. Iba Miloš sa nechcel hrať na vojnu. A potom, keď už všetci chlapci ležali na zemi a skončil sa bojový pokrik “ Paľo dole, Ivan dole, Janko aj Ty si mŕtvy, tak Miloš povedal: Kto vás poslal do vojny a prečo? A kto vlastne vyhral, keď ste všetci dole?! Vo vojne sú všetci porazení.
Pozerám do diaľky, či uvidím prilietať bielu holubicu s olivovou ratolesťou mieru. Keď ju uvidím, z bieleho papiera vystrihnem nakreslenú holubicu, prilepím ju na paličku a budem ňou mávať a kričať Nech žije mier!
