Pocítila som uvoľnenie a radosť. Už mám po operácii a dokonca ma pochválili! Ktovie za čo, veď ja som nič nerobila, alebo áno? Kto to vo mne bojoval, ako o život a pomáhal doktorom, sestričkám i tým vesmírnym prístrojom? Fascinujúce. Nepotrebujem vedieť odpoveď, takto to je fajn. Možno je to jednota tela , ducha a vôle, pomyslela som si a stratila sa v bezbolestnej zóne ticha, vyspávať „opicu".
Nemocnica nikdy nespí naraz. V noci, na izbe intenzívnej starostlivosti, počuť hlasný „program" z pôrodnice. Á vitaj, prichádza na svet človek, krásna záverečná bolesť, víťazný plač. Aj som chcela zatlieskať, také to bolo úžasné. Z poza tenkej steny počúvam nekonečný monológ starého muža .Ktovie ako vyzerá. Zdá sa mi, že tiež vníma moju blízkosť. Pred tým, ako sme nad ránom bratsky zaspali povedal:" a nechráp Milka, vidíš, že som chorý". A ja na to urazene: "Ty nechráp"! Neskúšajte sa smiať , keď máte čerstvo poprešívané brucho, veľmi to bolí.
Ráno som sa veľmi preľakla, lebo na bruchu mi ležal rozplaštený obrovský chameleón-hematóm. Len Ty si mi chýbal k šťastiu, povedala som, pozorujúc jeho meniace sa abstraktné tvary a farby. Sýta tmavo slivková sa prelínala so zelenou a prechádzala do nádhernej farby zrelej žltej hrušky. Láskavo zmizni, čím skôr!
Schudla som 2 kg , je to síce pozitívum, ale chodím ako mucha, ktorá sa zobudila uprostred zimy. Po narkóze sa mi páčil môj hlas. Bol chrapľavý a hlboký, ako prefajčený hlas starej barovej speváčky. Tri týždne nemám umyté vlasy a môj muž mi povedal niečo veľmi pekné:)
V nemocnici má človek také dotieravé a životne nástojčivé myšlienky, ktoré inokedy odháňa, pomyslela si Magda, pozorujúc nečujne padajúce kvapky infúzie. Možno mi tie myšlienky vtekajú do žíl spolu s infúziou, v nemocnici je všetko poprepájané. Starý, chorý a chudobný, to je taký ťažký trojboj, že človek, ktorý si dokáže zachovať dôstojnosť je hodný olympijského zlata, je absolútny životný víťaz.
Život je plný prekvapení. Jasné, že aj dobrých. Mňa moje tenké črevo, nemilo prekvapilo, z ničoho nič sa zaseklo, aj keď bolo natoľko múdre (za čo mu ďakujem, trošku sa mu podlizujem, aby to už viac neurobilo), že to urobilo vtedy, keď neštrajkovali doktori, ani snehová kalamita nebola. Čas ma síce teraz tiež lieči, ale hral proti mne ako život.
Veľa zdravia, priatelia:)
