Kapor, salónky a orechy

Čaro Vianoc netrvá dlho. Môže sa objaviť nečakane aj v spomienkach. Podelím sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Kapor

Čupeli sme pri vani a pozorovali kapra. Je nejaký čudný, povedala sestra. Pláva, akoby sa tackal.   Strčila detskú ruku do vane, dotkla sa ho prstom.. Je studený a akýsi spotený. Prilejme mu teplú vodu, asi mu je zima a možno je hladný .

Ticho sme ho pozorovali. Dobre, že sme mu nedali meno, lebo veď vieš ako sme minulý rok  revali, keď,  no veď vieš... Mama strčila hlavu do kúpeľne, čo ste tak ticho, čo robíte? Rozprávame sa s kaprom. A čo povedal, usmiala sa a oprášila si ruky od múky. Nič. Prilejte mu trošku studenej vody, povedala. Pozri, pozri už pláva. Bez čerstvej vody by sa zadusil, tak ako my bez čerstvého vzduchu. Aha čo robí, ako otvára ústa, asi chce niečo povedať. Nadýchol sa a pozri aké bubliny vypustil. Možno sa mu grglo, mudrovala som. To sú nápady, povedala. Aj tak je to čudné, že na suchu by sa utopil , tak ako mi vo vode.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Tvrdé salónky

                Poď mi pomôcť  ozdobiť stromček, zakričal otec z izby.  Ty buď s  kaprom a ja idem zdobiť stromček, povedala som sestre. Stromček bol už  v stojane, na kľučke od dverí  otec namotával hrubšie nite, nakoniec  ich nožničkami prestrihol, všetky boli rovnakej dĺžky a ja som ich uväzovala na salónky, aby sa dali zavesiť na stromček.   Boli tvrdé ako skala, v skutočnosti to bol zabalený kockový cukor, ale staniol sa pekne ligotal.  

                Mama držala v ruke peknú sklenenú ozdobu, povedala že je veľmi stará a má ju od svojej sestry. Zdala sa mi trošku smutná, ale potom sa pozrela na mňa, usmiala sa.Chytila vetvičku zo stromčeka, privoňaj, vonia rovnako ako čečina  v hore, alebo tá na stromčeku, keď som bola taká malá ako Ty.

SkryťVypnúť reklamu

 

Vzácne orechy

                       “ Dám Ti zopár orechov, budeš mať na Vianoce, povedala mama“. Ďakujem. Na rozlúčku som ju objala. Bola ľahučká a krehká ako teraz tie orechy, lebo orechy čo mi pred veľa rokmi  zabalila, som nikdy nezjedla. Každé Vianoce ich priložím k jabĺčkam na misu, lebo sú pre mňa veľmi vzácny dar. Možno sú to nekonečné orechy, alebo je to tak, že  láska blízkych, porozumenie, radosť zo života,  ba aj spomienky môžu byť ukryté hocikde a na Vianoce sa zázračne objavia.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  486
  •  | 
  • Páči sa:  323x

Prémioví blogeri

Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

311 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

188 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

764 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

215 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu