Knihy sú dosť drahé. Netvrdím, ženemajú tú hodnotu, aj keď niektoré stačí prečítať raz a navždy. Kúpila somuž aj také. Zlákal ma autor, dokonca aj pekný obal. Ani Dado mi vždy nenašepká správnu odpoveď.
Zopár kníha teraz nepreháňam, mám rozčítaných tridsať rokov. Tade cesta asi tiež nevedie. A pritom sú to hodnotné knihy. Klasika,svetoznámi autori. Čo z toho, keď obsah mi uniká, neviem sa sústrediť na dej, nič mi nehovoria, dokoncanesúhlasím s autorom. Nanajvýšma znepokoja, alebo podráždia. Tie by som mala čítať! Tam sa dozviem niečonové, len by som mala vydržať. Áno, teraz som si spomenula, že podobný pocitvyvolávali vo mne aj školské učebnice, tak čo sa teraz čudujem.
Kniha „Zločin a trest“. Teraz sa mi zdá, keďzostarla, že je o niečom celkominom ako pred rokmi. Je čoraz lepšia a zrozumiteľnejšie.V pätnástich som si myslela, nevydarená detektívka.
Tak ako oblečenie , aj knihy mám na rôzne príležitosti. Zvláštneje, že niektoré nezostarli,dokonca ani nevyšli z módy. Rozprávky na upokojenie, tie vyvolávajú vo mne rovnaké pocity , ako keďso mala päť. Na bolesti duše sú spoľahlivým liekom básne, nezáleží na ich veku. Aj na smútky sa nájde kniha. Zaujímavé, ako je to zariadené. Kniha mipríde pod ruku práve vtedy, keď ju potrebujem, otvorím len tak a bum, tam nájdem odpoveď.
Niektoréknižky som aj prerástla. Renomovaný,nerenomovaný autor, u mňa neboduje. Mohol skončiť filozofiu na francúzskom inštitúte a mať svetovéocenenia . Zdá sa mi, že stojí a prešľapuje na jednom mieste oproti mne.Jeho kniha z pred dvadsiatich rokov rieši tie isté problémy, ako jeho najnovšia. Akoby na nič neprišiel. Alebo, že by som ,predsa len ja mala ešte trošku podrásť, alebo počkať , nechať knihu eštedozrieť ako víno, potom možno budem vedieť vychutnať.
Dobre, veď uvidím za pár rokov. Prečítam znova, či nám vek pridal na zrelosti.
