Máš na mysli nové technológie, premeny motýľa, módu, či čo. Život mám na mysli, ako sa rovnako dookola mení.
Možno máš na mysli, tie pekné dievčatá, čo sedia pri vedľajšom stolíku. Fakt sa pekne vyvinuli. Veď to, všetko sa vyvíja a zároveň opakuje. Aj my sme boli také. Aj teraz sa ešte vyvíjame. Gaba sa začala smiať, až sa jej začalo čkať. No vidíš smeješ sa stále rovnako, vždy si čkala, keď si dostala záchvat smiechu. Je to príjemný pocit vedieť, že aspoň Tvoje čkanie je stále, povedala som. Netáraj, zasmiala sa Gaba.
Ešte stále sa vyvíjame, trvala som na svojom. Nehovor, neveriacky na mňa pozrela, my dve akurát tak vädneme. No vidíš, to máme spoločné s kvetmi, raz sme tiež kvitli! Mali by sme si dať pohár vychladeného vína na vzpruženie, lebo načisto odkväcneme.
Prosím ťa, nie je žiaden rozdiel medzi tamtými dvoma dievčatami a nami. Nehovor, no toto! Hovorím! Jediný rozdiel je v posunutí na časovej osi a v tom, že my to už vieme a oni ešte nie. Čo vieš, lebo ja ešte stále neviem. Vidíš, ešte sa vyvíjaš, spokojne som povedala. Stále niečo nevieme, to je veľmi povzbudzujúce a okrem toho sme stále zvedavé, čo je veľmi zdravé. My sme síce životom skúsené , ale naše skúsenosti sú staré ako my a tieto dievčatá musia získať vlastné skúsenosti. Niet im pomoci, musia sami všetko preskákať, tak ako my. A keby to aj tušili, čo všetko im hrozí, tak na kieho frasa by na to mysleli teraz, v taký pekný letný deň. Veď majú inú robotu, práve pracujú na krásnej minulosti.
Dievčina si leskom natierala skoro detské pery, pripomenula mi kamarátku Soňu, občas šibla mačacím pohľadom čiernych očných liniek, či má dosť obdivovateľov. Opodiaľ sedeli dvaja mládenci a tí nič. Ak hrali nezáujem, tak veľmi dobre, ale za mojich mladých čias také niečo neexist. Aj Gaba si to všimla a povedala: „Nemali sa tak zmaľovať“. Ako zmaľovať, veď sú presne také zmaľované ako sme boli niekedy my, čo si zabudla. Nádherné a výnimočné obdobie, kedy chce dievča vyzerať staršie ako v skutočnosti je a dobyť svet, netrvá dlho. Odvážna cigaretka, krásna sebavedomosť zamaskovaná nevinnosť, hľadanie, strácanie, úteky, návraty. Je to náročné a nebezpečné obdobie.
Že sa raz vráti móda šesťdesiatych rokov, čiernych očných liniek na oči a našuchorených vlasov ma nenapadlo. To nie je možné pomyslela som si, keď som v televízii uvidela Amy s našuchorený mi čiernymi vlasmi, počula ju spievať, tak to bola taká kontinuita generácií , tiahla sa ako dlhá očná linka od Kleopatry až po dnešok. Bála som sa o ňu, akoby bola moja vnučka, dobre som vedela prečo.
Aha, čo majú oblečené! Jedna má presne také široké nohavice, ako som mala v šesťdesiatych rokoch ja, my sme ich volali twisťáky a topánky na platforme. Všimni si tie veľké naušnice. Zaujímavé. Raz mi spolužiak, neznalý módy povedal, či to mám odtrhnuté z trabanta. Somár. Aj ja som mala takú sukňonohavicu. Aha, veď hovorím. A pozri čo má obuté, tá druhá Balerínky!
Dievčatá nás tiež pozorovali, ktovie čo si mysleli. Prehodila som si nohu cez nohu. Jedna sa usmiala, a povedala mi, dobré tenisky, celkom ako by povedala kamarátke. Veľmi ma to potešilo.Tenisky sa aj mne páčili, nemali šnúrky, len sa tak natiahli, nemusela som sa zohýnať, aj sa v nich dobre chodilo, niekedy sme ich volali kecky.
