Dobrý deň, vitajte.Nevyzúvajte sa, všade je plno nitiekz handričiek a možno by vámaj zima bola. Na Orave je čerstvo, smejú sa jej oči a obzerá si nás. Obstáli sme a ja som sa úprimnepotešila. No, nestojme, dáme si kávičku. Ja by som najprv išlapozrieť tie krosná a koberce, nedočkavo hovorím. Ale hééj, nech sa páči. Môžeme.
Krosná natkanie sú z dreva. Vyrobené ručnea tieto nové, majú zo desaťrokov. Predtým som mala ešte od mojejstarej mamy, hádam mali aj dvestorokov. Boli oveľa väčšie a ťažšie ako tieto. Dedičstvo.
V prízemí rodinného domu krosná, rozmery asi 110 krát 120 cm, zabrali skoro polovicu neveľkej izby. Nech som robila čo som robila, krútila sa, „nezmestili „sa mi celé na fotografiu. Iba tak pokúskoch.
Tkáčka sedí za krosnami. Ruky pracujú s člnkom. Prehadzujú ho z prava do lava.
Bilami sa dvakrát pribuchne. Pevne
Nohami na podnožiach sa zíva
Zívanie nohami sa podobá pohybu nôh na stepperi
Zadný návoj, odtiaľ sa tiahne osnova
Spodný návoj, navíjajú sa utkané koberce
Tkať sa nedá naučiť za posedenie. Je to naozaj dedičstvo.Dokonca mi je ťažko utkať zrozumiteľnémyšlienky, pekne ich zoradiť za sebou do slov, vysvetliť odkiaľ a prečo satiahne nitka tade, čo ju posúva, čo robí ruka, noha, aj na totreba potrebnú dávku fantázie. Aj názvy súvisiace s krosnami a tkanímsú fantastické.
Ak má človek fantáziu, tak mápestrý život, nemusí všetkému hneď rozumieť. Môže si ho skrášliť ako chce.Poukladá pestré farby života pekne zasebou, povymýšľa rôzne kombinácie. Nechystám sa tkať koberce, len radafantazírujem. Zadný návoj, spodnýnávoj, podnože zívajú, brdo, nitelnice, bilami sa pribuchuje. Buch-buch . Tenšie pásiky striedajú širšie, vinú sa z nastrihanýchhandričiek ako farebné myšlienky. Razsa vlnia ako modré more, alebo ako strakaté lístie na jeseň.Utká sa z nich pestrý koberček.
