Naša knihovníčka ma za tie roky dobre prečítala. Niekedy mi novú knihu odloží, lebo som knižný štamgast. Hela, túto si vezmi, to je niečo pre Teba, strká mi do ruky knihu rozhovorov Jany Juráňovej s Agnešou Kalinovou. Mám rada ženský aspekt na udalosti života, obzretie sa dozadu, najmä keď sa ten pohľad líši od mojich životných skúseností.
V skutočnosti delím knihy na dve skupiny. Jedna skupina sú knihy plné myšlienok. Autorovi to výborne myslí a ja žasnem, ako tie myšlienky skvele zaobalil do deja. Dokonalé! Niet viac čo dodať. Druhá skupina je taká, kde ma autor, navyše prinúti myslieť tiež. Núti ma viesť dialóg s ním, alebo sama so sebou, čo môže byť veľmi riskantné, ak človek príde na niečo, čo ním zatrasie a kniha ho poznačí, ale možno ďalšia to pregumuje:)
Čítam zo zvedavosti a pre zábavu. Vedľajšie produkty čítania si neuvedomujem. Žánre si nevyberám, ale je pravda, prisahám, že aj podľa mňa knihy vyžarujú energiu. Dobrú aj zlú. K regálu s knihami sajen-fikšn sa z neznámych dôvodov nepribližujem, detektívky, tam ak zablúdim, tak len kvôli láskavej slečne Marplovej. Požičiavam si aj mladé súčasné autorky. Žijú podobné životy, tak sa nečudujem, že sú akoby ich jedna mater mala. Musím ale uznať, kde by som sa dozvedela ako žijú mladé baby na intráku a čo je chodbovica, veď by som sa tam inak nedostala. Cez svoje knižky ma vpustia do svojich životov, ale doma ich nepotrebujem, aby mi sedeli na poličke.
Návraty k dávno prečítaným knihám sú občas prekvapujúce tým, ako sa mohli za desať, či dvadsať rokov tak veľmi kvalitatívne zmeniť k dobrému. Ako dozreli do zrozumiteľnosti, múdrosti a láskavosti. Túžim vtedy knihu pritisnúť k sebe, objať ako dobrého kamaráta, s ktorým som sa dávno nevidela, stretla po rokoch a objavila v ňom hodnoty, čo som predtým nevidela, aký je ozajstný a bez pretvárky. Také knihy chcem mať doma.
Na našom pôjde, vo veľkom papierovom kufri, ktorý si pamätá ešte cestu parným vlakom, mám odložené moje detské knihy. Tie sa rokmi, akoby zázrakom, vôbec nezmenili, nezostarli. Možno preto, že stále je vo mne trošku z dieťaťa. Sú láskavé a pekné, sú mojou pokladničkou, z ktorej teraz vyberám vnukovi a čítam a tak nezapadnú prachom. Celkom na dne kufra ležala Kiplingova Kniha džungle a na prvej strane bolo mojim detským písmom napísané: Kto túto knihu ukradne, tomu nech ruka odpadne. Tak, tak:)
