Môj starý povedal dosť. Starý elektrickýšporák, aby bolo jasné. Idem nadôchodok. Tušila som to už dlho, že odíde. Dvierka rúry na pečenie nepriliehali už roky, alevoľajako sme vždy vypiekli s tým koláčom. Poznali sme sa predsa, mali svoje tajné finty.Naposledy som piekla koláč tak, že som uviazala gumičku /klasická do gatí/ okolo sporáka. Inšpirovala ma prastará mama. Nosila tak priviazanéokuliare okolo hlavy, aby jej pevne držali. Vtedy som robila ts, ts, panebožeako to hrozne vyzerá, kúp si nové.
Takteda dobre, nič sa nedá robiť, kúpime nový sporák Aj sme kúpili. Pekný,elegantný, nablýskaný, nerezový. Hneď mu padla do oka naša mladá chladnička. Musímuznať, že im to spolu pasovalo. Tiež taká vyfintená, ale ináč pracovitáa spoľahlivá. Tú mám už preverenú a som s ňou spokojná. Niečo mihovorilo, upozorňovalo už pri kúpe, že to ešte nie je všetko, že s týmelegánom šporákom bude oštara. Aj bola. „On“ nemôže variť v starýchhrncoch! Vyžaduje fajnové utierky, šetrné zaobchádzanie. Žiadne trieskaniehrncami! Toto by mi môj starý nikdy neurobil, pomyslela som si.
Vyhodiťstaré hrnce, to bolo hrozné. Ešte aspoň razna tejto malej panvičke praženičku a rovno z nej jesť drevenou vareškou, aké je to len smutné. Ažmi jeden otlčený hrniec priložil svoje ucho k môjmu a povedal: “Neblázni,mám už toho varenia po krk, pokojne ma daj do šrotu, chcem byť na smetiskuhrncových dejín“.
Nakoniec som urobila kuchynský kompromis. Skombinovalasom starý drevený stôl, kredenc, domáce koberce s modernými spotrebičmi. Znášajú sa celkom dobre, nebijú sa aninapohľad. Pristane im aj pôvodná drevená dlážka. Kuchyňu považujem za svoje kráľovstvo, takževšetko čo tam je, mi musí dobre slúžiť a nie byť na parádu. Moja vlastnádlhoročná kráľovská pozícia v kuchyni je dosť pevná, lebo neslúžim len naparádu.
Pomaly si na seba zvykáme. Minule ma sporák veľmi milo prekvapil, akoskvele varí ryžu. Je obľúbený aj vkolektíve nových hrncov. Majú rovnakývkus, tiež sa ligocú. Trošku muzazlievam, že nerád varí staré klasické jedlá, ale je učenlivý, rovnako ako aj ja. Nič iné nám neostáva, keď sme už odkázanív kuchyni jeden na druhého. Musím mu ale uznať, práve včera mi prezradil jednudobrú fintu, ako ušetriť čas aj elektrinu pri varení. Je aj gavalier.Na jeho ligotavom povrchu je môj obraz akýsi mladší. Občas na mňa žmurkne červenými očami vypínačov a urobí veselé cŕŕŕ.
