Ako sa na rodinu patrí, prišla cez leto ku mne na návštevu. Mimi musela odcestovať a Lola mala toľko rozumu, že odmietla terigať sa s ňou v horúčave, kdesi do sveta. Lola mi nepristane, lebo ja mám celkom inú náturu, ale Mimi pristane veľmi. Takže pár dni to vydržíme všetky tri. Mimi bez Loly, Lola so mnou a ja s Lolou.
Mimi si myslí, že je Lolina pani. No, nechám ju, nech si žije v klame. V skutočnosti vlastní malá čivava Mimu. My ostatní sme jej k službám, lebo je hosťom. Dočasne je maličká čivava vodcom našej svorky v dome. Nechám ju, ale pomaly zisťuje, lebo je bystrá, že žije v klame a vodca svorky som JA:) Takže sa navzájom jemne ignorujeme, pozorujeme a spoznávame a dovolím si povedať, že nás vzťah sa sľubne rozvíja na najvyššej neverbálnej komunikácii. Načo slov.
V skutočnosti Lola nepožaduje, aby sa s ňou neustále ňufkalo, muťkalo a šušlalo. Miestami sa mi zdá, že ju to otravuje, ale čo má robiť, chce vyhovieť, tak drží . Nehovorím, poškrabkať za uchom, alebo kefkou taká jemná masáž veľmi pekného, jemného, elegantného kožúška farby bielej kávy. Napíšem, keď ma napadlo, bol by z nej pekný golier na kabátik. Ak toto bude čítať jej panička, tak narobí zo mňa šnúrky do topánok:)
S každým psom, ktorý príde k nám na prázdniny sa udeje za pár dní veľká zmena. Možno je to veľkým priestorom záhrady, vôňou trávy, zeme, že sa tak zmenia, alebo možno ja na nich zle vplývam, ktovie. Chytajú moje móresy. Sú sebavedomé, isté, správajú sa slobodnejšie a nepočúvajú nikoho. Opantá ich pocit vlastnej dôležitosti z povinnosti strážiť a dozerať na celý dom. Z maličkého bojazlivého dievčatka, čivavy, sa stala neohrozená strážkyňa . Žiaden pes nezaprie v sebe voľnosť a slobodu vlka.
Aj ja som mala psov. Kóliu aj jazvečíka. Nie naraz, ale za sebou. Ani jeden mi nepasoval, ale mala som ich rada a v rôznych obdobiach života mi veľmi pomohli. Ak sa ešte raz odhodlám mať psa, tak si nájdem škaredého, ale veľmi charakterného a inteligentného voľnomyšlienkárskeho filozofa Orieška. Myslím, že taký by mi pasoval.
