„Má pravdu predseda , povedala...“

Písmo: A- | A+

Niekedy som ako tá , Otíkova teta, z Vesničky strediskovej. Skvelý film. V kancelárii predsedu družstva si Otíkova teta vypočuje zdôvodnenie nevery a povie:„má pravdu predseda“.

Potom si vypočuje druhý názor rozbíjača rodiny a povie: „má pravdu, predseda“. Drobné diagnostické pravdy, z ktorých by sa mohla skladať väčšia pravda, aj ja to tak robím. Nie je to neutrálny postoj, ale hľadanie východiska.

U nás doma, sa nikto nepozerá na politické debaty v televízii, iba ja. Baví ma to. Mám to z prvej ruky. Väčšinou si účastníci dajú záležať na oblečení a držia sa módnych trendov aj v účesoch. Niekedy musia mať veľmi vysoký tlak, alebo si vypili, lebo sa im lesknú oči. Rúška majú pekne zladené a navykli si ich elegantne posúvať. Nehľadajú spoločné východisko, iba sa hádajú. Občas tak horia za svoju pravdu, že to vyzerá, že by hádam aj vlastný život položili. Raz som videla, na pár sekúnd záber, ako sa po skončení diskusie bratsky potľapkali po pleciach, čo svedčí, že veľmi dobre vedia čo robia.

Zdá sa mi, že v diskusiách nikto nikoho nepočúva, ani moderátora, odpovedá na čo chce, skáču si do rečí, ale to uznám, každý sa chce dostať k slovu. V tomto je absolútna rovnosť medzi ženami a mužmi v politike, aj keď, ináč, no nič. A tie grimasy, alebo neveriacke krútenie hlavou, ako je možné tárať také nezmysly, ak hovorí niekto iný názor, alebo to súhlasné prikyvkávanie hlavou, má pravdu predseda, no divadlo, ktorému neuverím ani ja a to je už čo povedať.

Keď sú voľby a niekto dostane dôveru 99 percent občanov, tak to predsa musí byť pravda, čo hovoria, toľkí im uverili. Fakty sú fakty. To je predsa jasné, oproti tomu l percentu. Pchh´. Nemusia mať pravdu, pravdu môže mať to jedno percento. Teoreticky. Čas ukáže pravdu.

Veľmi sa mi páčia grafy, tie farebné-koláčové a potom sa pozerám, ako sedia v parlamente v príslušných farebných tričkách a ako si chce každý odhryznúť z toho koláča. Človek by si myslel, že tie farebné tričká symbolizujú, no dobre, ak nie rovnakú pravdu, tak aspoň rovnaký názor. Zistila som, že čím vyššie percento tým vyššia roztrieštenosť názorov. Už sa trieštia, už sa bijú . Niekedy sa hrajú smiešnu hru ako malí, stoličky, stoličky hýbte sa, presadajú z jednej na druhú. Nikto nechce vypadnúť v hre o moc.

Sú veci v živote, v ktorých sa vyznám , nemusím hľadať pravdu, viem sa jednoznačne rozhodnúť, ale často sa spolieham na inštinkt a skúsenosti. Vedomosti, informácie, IQ, EQ, gramotnosť taká a onaká merateľná, nemerateľná je občas nanič, teda mne. Možno je to vekom, nestačím držať krok s dobou, ale na druhej strane poznám toľko mladých ľudí, čo tak kráčajú s dobou, sú zahltení informáciami, že už majú celý mozog obsadený a nemajú žiadnu rezervu na vlastné rozmýšľanie a názor. Veru.

Ja sa snažím ísť pravde naproti. Pravda sa nedá spriemerovať, dá sa povedať, nie je vidieť hneď, ukáže sa neskôr a ani to nemusí byť pravda. Povedať pravdu je odvaha, zamlčať pravdu je forma klamania, možno niekedy ohľaduplná. Pravda je ženského rodu, aj lož je ženského rodu, tak neviem či mám pravdu. Niektoré pravdy sú také nepravdepodobné, že im nik neverí, ja áno, pravda zvíťazí. Hľadanie pravdy nie je naivita. Niekto vie tak dobre klamať, že uverí sám sebe, že má pravdu. Pravda nemusí byť trvalá. Súvisí to s poznaním, lebo čo budeme vedieť zajtra, dnes ešte nevieme:)

Skryť Zatvoriť reklamu