reklama

Magdine PKO

Zajtra idem do tanečnej. Nemám si čo obliecť. Už dva razy som mala tie isté šaty, pritom boli aj tak sestrine. Skúsim si požičať od Soni bodkovanú blúzku. Látku jej mama kúpila v Tuzexe za bony a ušila ju suseda. Ale je bohovska. Požičala mi ju, ale na oplatku chcela moju červenú kabelku. Lenže ja som ju už sľúbila Dane. Tak som povedala, dohodnite sa medzi sebou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (119)

Bratislava, jar 1961

Mama mi dala päť korún, povedala Magda. Z toho potrebujem 60 halierov na električku a 20 halierov na šatňu. Môžeme ísť do Pekáča pešo cez tunel a kabát si nemusíme dať do šatne, mudruje Soňa. Čosi! Ideme predsa do tanečnej. Pozri, aké mám pekné topánky a ešte k tomu na podpätku, vykrúca sa Magda na tenkých nohách. Ona si nemyslí, že sú tenké. S takou dávkou sebaistoty tvrdí, že ich má ako Parížanky, až jej všetci uveria. Zaprášime si topánky, poškriabeme, to nemá úroveň!

Spomeň si, čo nám hovoril pán Remišovský. Pravá dáma si nikdy nezavesí kabát na stoličku, ak je šatňa. A tej milej panej v šatni, by sa patrilo dať 50 halierov, nie 20, akože tringelt. Máš biele rukavičky?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Magda stála v rade dievčat, svojich spolužiačok zo strednej školy. Ruky v bielych krátkych rukavičkách sa snažila držať elegantne, ako videla Audrey Hepburn vo filme. Po očku pozorovala svoje spolužiačky, čo majú oblečené, ako sú učesané. Žiadna nemala namaľované oči, iba Magda. No a čo, som upravená, pomyslela si a hrdo vypla neviditeľné prsia. S napätím sledovala rad chlapcov stojacich oproti. Tiež mali biele rukavice a obleky, rozpačito prestupovali z nohy na nohu.

V strede parketu, pán Remišovský, učiteľ spoločenských tancov a správania, zatlieskal rukami. A teraz praktická ukážka: „Páni pristúpia k dámam, jemne sa uklonia nad rúčku, naznačia bozk, predstavia sa, požiadajú o tanec. Ideme ... a .... raz, dva, tri ...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som Peter, som Peter, som Peter. . . Všetci chlapci v rade sa predstavili ako Petrovia. Dievčatá sa chichotali ako pominuté. Dobrý fór, pomyslela si Magda. Chlapci zo Stavebnej priemyslovky, taneční partneri, by sa najradšej nevideli, ale úniku nebolo. „Mladý muž, nech sa páči pre partnerku, nemôžte nechať dámu osamote! „

Záverečný „Venček“ bude v nedeľu, pozvite aj svojich rodičov, povedal na konci tanečnej pán Remišovský. Vyžadujú sa spoločenské šaty. Je to veľká udalosť. Určite to zavesím mame a otcovi na nos, ešte to tak, aby prišli, hundrala si Magda. Dosť som sa naotravovala s nimi na nedeľných prechádzkach popri Dunaji k PKO. Na „Venčeku“ mala oblečené ľahučké, vlniace sa bledozelené šaty, vzadu s mašľou a dlhé gaštanové vlasy si vypla do hora, jasné, ako Audrey. Bola krásna. Všetky dievčatá boli krásne a chlapci statoční.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jar 2009

Pre Magdinu generáciu boli PKO, rovnako ako kupko na Tehelnom poli, Zimák, Korzo, či neskôr Véčko magicky príťažlivé miesta Bratislavy. Tam pulzoval život, diali sa veci. Som veľmi rada, že som to zažila aj ja a že spomienky sa nedajú zbúrať.

Niekedy sa mi zdá, že na Bratislavu myslia viac tí, ktorí tam už nežijú. Emigrovali, presťahovali sa, či pomreli, ako tí čo tam žijú. Bratislavu mám stále rada, aj keď sa veľmi zmenila . A možno som sa zmenila ja. Len Dunaj si tečie rovnako, vtedy aj teraz.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu