jabloň. Na zemi, vedľa ostrihaných konárov sa zaligotali záhradnícke nožnice . Obloha bola modrá, pokojná.
Z poza protiľahlého kopca počula zvuk približujúceho sa lietadla. Bude malé, pomyslela si. Letelo nízko ponad hory, záhradu. V jednom okamihu sa jej zdalo, že videla siluetu pilota. Zdvihla ruky, prekrížila a zamávala na pozdrav. Lietadlo nabralo smer Vysoké Tatry, potom akoby si rozmyslelo, urobilo široký oblúk ku Kráľovej Holi, vrátilo sa a zakrúžilo ponad dom. Pilot zľahka rozhojdal lietadlo a naznačil pozdrav. Najprv ľavým krídlom a potom pravým. Zakýval, ako rozpaženými rukami. Magdu to neuveriteľne potešilo.
*
Hlavu som mala dlho zaklonenú dozadu, možno z toho sa mi zakrútila a zazdalo sa mi , že môžem aj ja vzlietnuť. Začula som zvláštne šumenie. Pobúchala si po ušiach. Nič. Nepomohlo. Potom ich zbadala. Kŕdeľ vtákov. Krúžili nad našim domom , tak nízko až bolo počuť šum ich krídel. Teraz, alebo nikdy, povedala som si.
Zhlboka sa nadýchla, akoby sa mala ponoriť do vody. Vyzula sa. Rozpustila si vlasy. S pôžitkom prižmúrila oči , vejáriky času jej tvár počarbali čiarkami. Tesne predtým ako vzlietla jej vietor pohladkal tvár , otcovsky povzbudzujúco postrapatil šedivejúcu hrivu vlasov. Zamávala rukami ako krídlami. Najprv hanblivo a opatrne, ako prvé kroky v tanečnej. Potom jemne a plavne vzlietla. Chvíľu krúžila spolu s kŕdľom vtákov nad záhradou. Najprv v kruhu, potom sa rozpŕchli, znovu zoradili, zamávali krídlami na pozdrav a odleteli. Magda im mávala, pokiaľ nevyzerali na oblohe ako malé čierne bodky. Povedali jej, čo hľadajú. Miesto, kde by si urobili hniezdo, domov.
*
Magda stála bosá na tráve. Pomrvila prstami na nohách, pocítila istotu pevnej zeme. Zohla sa , odtrhla zelenú pažítku, privoňala a išla dovariť obed. Rád ťa vidím, keď sa moceš po záhrade, ozvalo sa z koruny starej jablone. Videl som Ťa, ako si nádherne lietala s kŕdľom vtákov a ja som sedel na strome a čakal kedy sa vrátiš, povedal muž. Čo máme na obed, opýtal sa a zliezol po rebríku na zem. Nádherná samozrejmá otázka, ako vzduch bez ktorého nemôžem dýchať, pomyslela si Magda a vyrovnala svoje krídla do rovnovážneho príjemného letu. Samozrejmosti sú životne dôležité. Skúste nedýchať.
