Medzi mlynskými kameňmi

Naozaj chceš ísť na film Habermanov mlyn, opýtal sa ma môj muž. To nie je film po ktorom večer pokojne zaspíš.  Viem, ale myslím, že by som mala ísť.  Prirovnala by som to k pocitu, prečo musím niekomu vzdialenému ísť dať posledné zbohom. Dobre viem, že  ma to bude bolieť, žiadne vysvetlenie sa nedozviem, ani  prečo sa  to stalo,  a ani čas sa  nedá vrátiť späť, jedine, že by som  sa poučila z cudzieho osudu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

Generácia narodená tesne po vojne, r.1945, moja generácia, mala v detstve taký pohľad na svet a pohnuté osudy, v akom svetle jej ho ukázali rodičia, to znamená, ako oni sami prežili obdobie rokov 1938-1945. Konfrontácia vlastnej rodinnej histórie, s inými rodinami je dôležitá. Možno preto som sa chcela ísť na ten film pozrieť. Dozvedieť sa o dobe, o ktorej sa nejasne mlčalo a v mnohých driemal pocit krivdy. Nebolo víťaza, boli len porazení.

Film režiséra Juraja Hertza Habermanov mlyn nie je jednoduchý film a nevznikol z roka na rok. Dej sa odohráva v českom pohraničí, v rozpätí rokov 1938-1945. Otvoril jednu z najkontroverznejších kapitol českých dejín, povojnový odsun Nemcov. Život v pohraničí nikdy nebol idylický. A v hraničných situáciách, keď sa ľudia musia rozhodnúť, kto sú, kde patria, sa správne riešenie hľadá ťažko. Hranica neochráni v kritických situáciách, lebo korene ľudských osudov, sú prerastené z jednej strany na druhú a tak ich vynútené rozhodnutie podlomí, rozdrví ich charaktery tými najnižšími pudmi, chamtivosťou, zomelie hnevom odplaty.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som bola dieťa , prisťahovala sa do nášho bratislavského obytného domu Ňusika. Po slovensky Anička. Písal sa rok 1952 a mali sme 7 rokov. A Ňusika mi povedala, že sa museli vysťahovať, lebo akurát cez ich obývačku išla hranica medzi Maďarskom a Slovenskom a museli sa rozhodnúť, kde chcú ísť bývať, to bola moja detská predstava hranice, presne nakreslenej čiary bielou školskou kriedou. Ostrá, rozhodná. Vyliečiteľný rez aj keď jazva ostane. Nie, vôbec to nie je také jednoduché, ani teraz. Mám obavy, že ani nikdy nebude život v pohraničnej oblasti jednoduchý.

Miestami sa mi zdalo, že sa nepozerám na film, ale na dokumentárny film. Možno by sa autori filmu môjmu pocitu potešili, lebo to svedčí o silnej výpovedi a autenticite hercov, prostredia, kamery a hudby. Možno by malo ísť na ten film viac ľudí. Bolo nás 5 vyberavých divákov v prázdnom kine. Všetci sme sedeli tesne zomknutí pri sebe, ktovie prečo. Dva zrelé manželské páry a jeden smutný, starý, zhrbený muž s výrazným profilom tváre.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  486
  •  | 
  • Páči sa:  323x

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu