Dobre si pozrel, nie je to rozsypaná rasca, kričím z kúpeľne? Niéé, hádam rozoznám mravca od rasce. Rasca nemá nohy! To máš zato, že pri varení rozsýpaš múku a cukor, tak sa nečuduj, že sa tu nanosili. Možno prišli len na raňajky a vypadnú. Len, aby sa to neroznieslo v mravčej komunite a nedovalilo sa ich viac, nič iné mi k šťastiu nechýba, ako vojna s mravcami, pomyslela som si.
Chvíľu som ich pozorovala. Niektoré sa špacírovali a pokojne si obzerali kuchynský terén a možnosti stravovania. Priznávam, zopár prieskumníkov som zlikvidovala bez vynesenia rozsudku. Ťap-ťap-ťap-tlesk-plesk. Vyhlásila som stav ohrozenia v domácnosti a zvolala bojovú poradu. Áno, ja som prevzala velenie, lebo môj muž, povedal, že „máš" mravce v kuchyni, tak som teda prevzala zodpovednosť. Najprv musím zistiť odkiaľ pochodujú , kde majú postavenú základňu a čo je ich cieľom. Potom zasiahnem radikálnejšie.
Samozrejme, že som využila všetky diplomatické cesty, od jemného dohovárania, cez posunkovú reč a mimozmyslové vnímanie. Nepomáhalo. Všetko nasvedčuje tomu, že musím použiť povolené chemické zbrane, usúdila som. Ja ináč mravčekovi neublížim, ale zase nech to nezneužívajú.
Neznámymi signálmi sa správa o mojej kuchynskej pohostinnosti rozšírila medzi širokú mravčiu verejnosť a valili sa do kuchyne svojimi tajnými chodbami. Prepadli aj špajzu a dobýjali sa do vstupnej chodby. Expanzii do ostatných miestností im zabránila moja špeciálna zbraň , dodávateľ záhradkárske potreby , krieda. Nenávidia ju a hlavne rešpektujú hranice vymedzené kriedou. Pre istotu som im aj napísala: „STOP" zamorené prostredie.
Správa, že si všetkými prostriedkami a silami bránim svoj „hrad" sa rýchlo rozniesla a dali sa na ústup. Padlo veľa bojovníkov, aj mi ich bolo ľúto, ale nechala som im priestor v záhradke a už si začali stavať znovu svoj hrad.
Mravce sú zvláštne tvory. Vážim si ich, lebo sú pracovité, majú zmysel pre spolupatričnosť, systém práce, rodinné spoločenstvo a výchovu svojho dorastu a najmä vytrvalosť. Nemám nič proti ním, pokiaľ vytrvalo nepochodujú do mojej kuchyne. Zatiaľ vládne prímerie, dúfam len, že nie sú v ilegalite a nechystajú sa na ďalší útok:)