Z obidvoch mám bolehlav.
Ráno som z poštovej schránky vybrala, neboli to noviny, ani reklamy, bol to zoznam zaregistrovaných kandidátov do volieb. Formát ako noviny. Bol trošku rozmočený, lebo v noci spŕchlo. Nedalo mi vyhodiť ho do koša, predsa len niekto si dal s tým prácu, poroznášal do schránok, no dobre, bola som aj zvedavá .
Muž rozprestrel ponuku, zabrala pol kuchynského stola. Tomu sa hovorí výber! Hádam to nebudem celé čítať, nič mi väčšina názvov ponuky nehovorí, nepoznám, tak ako si mám vybrať?! Asi by nás chceli opiť lacným vínom. Každému môže chutiť niečo iné, ale môžeš si vybrať, je ich 25. Aha, dobre.
Rozdelili sme si „ponukový lístok“ na dve časti a zahĺbili sa do čítania. Úprimne vám poviem, nebavilo ma to a tak som si predstavovala tú ponuku, ako by to bolo naozaj víno, aby som sa trošku zabavila. Jasné, že po chvíli som sa už musela smiať, čo ma všetko napadlo. Vieš mi povedať prečo sa smeješ, to je vážna vec. Buď občiansky zodpovedná a vyberaj, nie že sa budeme hanbiť za výber a vôbec na čom sa smeješ?
Môžeš mi nejaké kvalitné víno odporučiť, pýtam sa? Čo, aké víno, čo to splietaš, zaskočila som ho nečakanou otázkou. Podľa grimasy v jeho tvári som pochopila , že pochopil a po chvíli stroho povedal, nemôžem. Prečo? Výber je na vlastnú zodpovednosť. Aha, dobre. Nenecháme sa predsa opiť, aby nám bolo z toho zle, bolela nás hlava. Zaväzuješ sa, že ho budeš piť možno štyri roky, dodal zmierlivejšie. Ak bude kvalitné, prečo nie, zamrmlala som si.
Nie, že by mi stačil výber červené-biele, nebodaj len víno. Roky sme nemali na výber. Teraz je zase taký veľký výber, škoda že kvalita je tiež pochybná.
Tak hovor, no dobre, skúsim, povedala som. Toto mladé víno pijú aj v Bruseli, neviem či je dobre načasované, či dozrelo, ale zase , aby neskyslo. No veru, raz už ostalo na ocot, povedal muž. Hádam sa poučili, pijú ho väčšinou mladí a vzdelaní ľudia, pozerajú sa dopredu ,ale poviem Ti pravdu, nie je to už môj svet.
No a toto omšové víno? Mala by to byť kvalita. Ja Ti neviem, či ho vôbec môžem piť, nechodím na omše a ešte som aj luteránka. A mám pocit, že vodu kážu a víno pijú. Ale otčenáš viem. No vidíš, veď najdôležitejšie sú stratené ovečky, tak sa môžeš pridať do stáda, a mohla by si sa polepšiť, kým je čas. Mrzko som na muža zazrela .
A toto? Neblázni veď je to burčiak, hocikedy môže nekontrolovane vybuchnúť. Podľa mňa ani nikdy nedozreje na víno. Škoda. Nezabudla som, ako som sa z neho už raz opila a potom mi bolo zle.
Aha, pozri, to sú naši rovesníci, starí ľudia a ako sa zorganizovali a zapojili. Nehovor tak, že starí ľudia. Je jedno či máš 18 rokov alebo 118 rokov, máš rovnako právo povedať toto je dobre, toto nie je. Nó, slúži im to ku cti. Je to síce staré víno, ale obávam sa, že nie je archívne.
A tohto sa nenapijem, lebo by som sa z neho hneď zvalila. Je tam jedna prímes, dosť silná, nie je to čisté víno. Ja tak nemám rada, keď mám pravdu.
Nikto mi nenaleje čistého vína, všade je nejaká pachuť. Horkosť, príliš presladené, vytuchnuté, bez sily, nevonia mi, pozlievané, pančované, zlomené. Je jedno či je z pravej police, z ľavej, z hornej, strednej, dolnej.
Čo si sa tak zamyslela? Ľudia, ktorí úprimne niečomu veria majú ľahšie rozhodovanie, aj keď ma prekvapuje, že ich ani nenapadne pochybovať či je ich výber dobrý, či si zaslúži dôveru. Predsa, keď ma raz, dvakrát opili suchým rožkom, tak ...A možno je to tak, že je pre nás lepšie niečomu veriť aj keď sme potom sklamaní, ako neveriť ničomu a nikomu.
