Tohto roku som nebola, ale zašla som na hroby svojich starých rodičov a mojich predkov, mám to bližšie. Veď naše korene sú aj tak všetky v zemi .
Do nedávna som si myslela, že domov sa spája s konkrétnym fyzickým miestom. Aha, čo to so mnou robí, keď sa vrátim k domu, kde som sa narodila, alebo, čo cítim v dome starej mamy. A dom, kde som prežila krásne detstvo, mladosť, mi vždy zrýchli pulz. Dom v ktorom žijem teraz, to je domov, poskladaný zo všetkých mojich domovov . Môžem v ňom nájsť všetko na čo si spomeniem , dokonca si myslím, že „robím“ aj budúce spomienky vnukom, keď im varím puding, alebo sa hráme.
Domov to sú blízki ľudia, teplo, jedlo, posteľ, pokoj, láska, radosť, smútok, smiech, starosti , život. Domov je stav duše, v ktorom sa cítime dobre, harmonicky, vyrovnane v istote. Aj naše telo a najmä duša. Toto potrebuje, toto hľadáme. Je klamlivé myslieť si, že ak sa vrátim na miesta, kde som bola šťastná a cítila sa doma, ak tam ostanem, tak ten pocit mi vydrží. Možno ho na chvíľu znovu zažijeme, ale za chvíľu vyprchá a potom môžeme znova hľadať .
Ak sme nasýtení pokojom, chlebom, láskou, tak si domov nosíme v sebe. Je jedno či na Liptove, v Bratislave, v Prahe , Amerike, Afrike, paradajke, paprike.
Za siedmymi horami, za siedmymi dolinami
zaletím pozrieť sa čo robí
Bývanie
Stopy v nás
Sadnem na bicykel a prídem poliať kvety
