Všimla som si ju už včera. StaršiuGrékyňu. Vyniesla dve stoličky pred dom a sadla si ako v divadle. Pozorovala dianie na ulici ako predstavenie. Spomenula som si na starú mamu z Liptova. Presne tak isto sedávala v letný podvečer pred domom na lavičke, keď skončila robotu. Často som sik nej prisadla a pozerali sme sa na balet tancujúcich svätojánskemušiek.
Kalimera, pozdravila som „moju“Grékyňu v čiernych šatách a bledej pleti. Svetlá pleť a čierne šaty kontrastovalis pestrými farbami šiat dovolenkárov a hnedými opálenými tvárami. Bola som rada, keď mi kývla rukou, abysom si prisadla. Konečne sa cítim ako v Grécku, pomyslela som si, lebosedím na gréckom priedomí. Zvuk gréckych cikád sa mi v mysli pomiešal s tancom liptovskýchsvätojánskych mušiek.
Sedela vyparádená vo sviatočnýchčiernych šatách, ako zvyknú domáci v nedeľu. Vôbec ma neprekvapilo, že sme sa začali smiať v tej istejchvíli, ako dobrí diváci, čo rozumejú hre život. Dianie na ulici násrovnako bavilo. Občas sa mi chcelo ajzatlieskať.
Ovievala sa vejárom, gestikulovala,rozprávala. Ja som prikyvovala, úprimne sa čudovala, usmievala . Potom som ukázala očami na Teba, že mačakáš. Potľapkala ma na ramenoa povedala tiež očami: “Choď už radšej, nech nečaká“.
ProsímŤa, čo si toľko drkotala s tou pani, začudovane sa pýta môj muž. Už som sa dávno tak príjemne neporozprávala, hovorím mu. Vieš, že jej muž bol kapitán na rybárskej lodi? Vraj bol veľký fešák. Vysoký ramenatý, s modrými očami a čiernymi fúzmi. Tá pani bolaGrékyňa, hovorila predsa po grécky. No a? Veď Ty nevieš po grécky, alebo keďvieš , čo si mi to tajila, úškrňa sa. To je pravda, neviem po grécky. Každá sme si svoje mlela, ale fajn sme sirozumeli. Ľudia sa vždy nejakodohovoria, keď chcú. Kalimera, dobrý deň prajem .
