Otvorila som okno auta a dnu sa vovalilo skoré, lesné ráno. Vlhké, čisto vyumývané, voňavé, májové a načisto ma omráčilo ako nečakané šťastie, alebo láska. Zastaňme na chvíľku, povedala som. Ticho mi udrelo do uší. Nikde ani človiečika. Na lúke akýsi polozabudnutý starý senník. Okolo veniec hôr, v pozadí, asi to bude Sivý vrch. Celkom som si premočila tenisky. Lúka sa len tak žltela od kašičiek. Zamierila som k potoku a rozkvitnuté záružlie bolo také šťavnaté, že som mala chuť ho požuvať. Čupla som si medzi klobúky lopúchov. Môj horúci potôčik vytvoril na chvíľu malé jazierko s jemným oparom. Aké jednoduché. Nechcelo sa mi odtiaľ odísť. Keby vyšiel z lesa medveď, asi by som sa ho nebála, rozumeli by sme si, tak veľmi som sa cítila súčasťou prírody.
Som jednoduchá, možno preto to mám v živote ľahké, povedala som Petrovi a pribuchla dvere auta. Nemyslím si, že ľahkosť bytia súvisí so vzdelaním. Niekedy môže byť vzdelanie a veľa premýšľania, len na oštaru:) Neplatí to vo všeobecnosti, ale všimol si si podobnosť, najmä v zrelom veku, medzi vzdelanými, scestovanými ľuďmi a jednoduchými ľuďmi? Tí jednoduchí môžu prežiť celý život na jednom mieste a vedia to! Čo vedia?! No to, čo je podstatné pre ich život. Všetci ľudia to vedia, len na to zabudli a tak musia blúdiť po svete a hľadať stratené. V knihách, alebo v Himalájach, v Patagónii, na dne mora, či v piesku púšte. Nóó, niekto aj v alkohole, alebo drogách, dodal Peter.
Pomaly sme prechádzali cez malú dedinu. Títo ľudia vyzerajú spokojne, pomyslela som si pri pohľade na tetku v rozčaptaných papučiach , čo išla ráno do dedinského obchodu, na zívajúceho chlapca v teplákoch ženúceho kozu na pašu. Na autobusovej zastávke čakali vyparádené dievčence, tešili sa do mesta. Pred starou drevenicou, pri zaparkovanom aute bratislavskej značky diškuroval ujček v montérkach s mestským mužom v gumákoch o obdivovali novú kosačku na trávu. Uznanlivo obidvaja pokyvkávali hlavami. Vedeli svoje:)
Žijú si svojim životom, nenechajú sa pomýliť. Kontakt s prírodou majú taký tesný, ako milenecké objatie, ktovie, či aj odtiaľ nečerpajú silu a istotu, pokoj a vyrovnanosť v živote. Niektorí sú chudobnejší, niektorí bohatší, ale všetci akoby mali dosť.
