Ako sa voláš dievčatko? Nóo, pekné meno máš Helenka, alebo si Elenka? A po kom máš meno? Mama mi prezradila, že mi dali meno po strýkovej frajerke, ktorá sa volala Elenka . Keď som bola malá, myslím, že mi to meno pasovalo, ale keď som vyrástla, tak som chcela byť Helena, lepšie som sa cítila ako Helena, nie Elenka, neviem čo sa vo mne zmenilo.
S pribúdajúcimi rokmi znovu seba vnímam, ako jemnejšiu, krehkejšiu, osteoporóznu a zraniteľnejšiu Elenku. Ale len chvíľkami. Stále som Helena. Je mi príjemné, aj keď na mňa niekto zakričí , ahoj Heli, Hela, ako sa máš? Keď si myslím o sebe, "ach, aká som ja nešťastná stvora", tak vždy myslím na seba ako na Helenku. A môj duch sa vznáša, ak mi niekto povie Helén:)
Verím na to, že meno, ktoré musíme nosiť celý život, ako vôl kožu, nás môže ovplyvniť. Dá sa premenovať aj meno aj priezvisko, ale to mi pripadá, oveľa väčší zásah do osobnosti, ako plastika na tvári, či na tele. Ja som so svojim menom spokojná, je dosť variabilné a môžem si ho obmieňať podľa nálady. A keby som aj nebola, nič na tom nemienim meniť, radšej nájdem niečo iné na sebe, čo si pochválim a mám pokoj.
Prvé priezvisko dostaneme po otcovi, no a tam si veľa nenavyberáme. Aj s priezviskom som spokojná, považujem ho za dobré dedičné znamenie. Muži si vystačia s jedným priezviskom, dokonca sa oň podelia s manželkou. Keď som sa vydala, bolo mi veľmi zvláštne zrazu mať iné priezvisko, veď som stále tá istá aj po svadbe. Tajne som si cvičila na papieri podpis, nové priezvisko. Kdeže, už som nebola tá istá, ako za slobodna. Aha, za „slobodna", v tom to bude.
Možno preto, aj tuto hore, mám dve priezviská. Nechala som si aj pôvodné, lebo to som ja, ako dievča, so svojim vlastným svetom, ale už som ovplyvnená aj novým priezviskom a necítila by som sa bez neho celistvá, tak napíšem aj to. To je moja identita. Sú krajiny, kde vymyslia meno, ušité úplne na telo aj v dospelosti. Podľa vlastnosti, vzhľadu, mimoriadnych schopností človeka. Je jedinečné, ako jeho nositeľ, to sa mi páči. Meno a priezvisko by malo spolu ladiť a aj s jeho nositeľom. Svojmu menu môžeme robiť česť, alebo aj hanbu, alebo ho zapísať čiernou kriedou do komína:)
