Je niekoľko období v živote človeka, keď je náchylný zaobstarať si psa. Prvého sme mali kvôli, asi šesťročnému synovi. Janko považoval kóliu Azora za svojho brata:). Azor si to tiež myslel a veľmi dobre a zodpovedne plnil svoju výchovnú úlohu. Obidvom vzájomná spoločnosť veľmi prospela.
Pes, ktorý nemá čo robiť, nemá žiadnu životnú náplň sa nudí. Uteká z domu a často sa potom grupuje s ostatnými a neraz aj s psími bezdomovcami a dá sa na zlé chodníčky. Okrem toho klesá mu sebavedomie, ako každému nezamestnanému a potom robí psie kusy, predvádza sa, upozorňuje na seba. Vtedy je už na jeho výchovu neskoro.
Šteniatka, malé psie deti, tie nás dostanú okamžite. Správame sa k nim ako k deťom. Všeličo im odpustíme, jáj, aký chutný havko, šušleme, plazíme sa pred nimi, utierame mláčky. Hrešíme ich, ale tak, že aj šteňa pochopí, že to je „len tak", veď je ešte malé, však sa ono naučí.
Psa treba zamestnať a to na plný úväzok! Izbové psíky, driemajúce na gauči vyzerajúce ako plyšová hračka, to je v poriadku, lebo to je ich poslanie, ich práca, a preto sú spokojné. Psie modelky predvádzajúce sa na výstavách, tie bývajú z tej driny neraz také ustaté, ako psy:). Obdivujem ľudskú empatiu u psov, ktorí pracujú nepretržite ako náhradné oči u nevidiacich. Mám rada slobodných ovčiarskych psov zaháňajúcich ovce do košiarov, psích záchranárov, absolventov vysokých škôl, lebo na to nemá každý pes.
Dlho som bola presvedčená, že snom každého psa je bývanie v rodinnom dome so záhradou, kde sa môže vyžiť pracovne, športovo aj spoločensky:). Nie je to tak. Pes potrebuje predovšetkým našu spoločnosť. Strážny pes v oplotenej záhrade s domom, tak ten sa môže realizovať. Vyhliadne si miernu vyvýšeninu, sadne si do pozoru a stráži. Dobrí psí strážcovia sú tichí pozorovatelia života s filozofickými sklonmi:). Ku podivu málokedy brešú, iba keď by chcel niekto prejsť na ich strážené pracovisko. Sú v strehu, aj keď vyzerajú, že driemu.
Nechcite vedieť ako sa realizovala v záhrade nášho domu jazvečica Boba. Nemala som ju ako zamestnať, lebo jazvečík chodí rád na poľovačky. Dvakrát denne sme chodili do hory, nikdy som nemala takú dobrú kondíciu ako vtedy. Štekala ako pominutá, na každé šuchnutie v záhrade, ohlasovala nám, kde si sadla sýkorka, kto išiel okolo plotu, vedela o každom mravcovi. Statočne a usilovne robila diery do zeme vyháňajúc krtka z diery, až jej trčal iba chvost. Skrátka pracovala, ale odmeny sa nedočkala. Ale je pravda, že mi bola dobrou kamarátkou, keď som išla na dôchodok a chýbala mi spoločnosť.
Občas prídu v živote človeka také zvláštne, prázdne obdobia, nenaplnené a vtedy je dobrým priateľom pes. Pozor! Pozor ako pozor, nie pes Pozor, lebo nepoznám psa, ktorý by časom nechcel byť vodcom v svojej ľudskej svorke:). Súdiac koľko ľudí má psa, tak asi veľa ľudí pociťuje osamelosť. Majú pocit, že ich psík im rozumie, je im oporou v samote duše, chorobe, či starobe, je dobrým spoločníkom pre deti, ktoré nemajú súrodencov. Od psa sa dá veľa naučiť. Aj ja som sa veľa naučila. Momentálne psíka nepotrebujem:).
