Neviem prečo ma napadla Sahara. Možno preto, že tam nikto nedúfa v bielu zasneženú krajinu, cencúle, ihličie a vianočné trhy, ale vianočné očakávanie je určite aj tam. Myslím si, že na púšti je pokojné ticho a nočná obloha plná svetielok a čakanie na Ježiška je jednoduchšie, zázračnejšie, bez umelých trblietok, bez darčekov z lásky zabalených v peknom papieri, bez medvedích tlapiek a ani hriatô tam nie je. Duchovné Vianoce sú dôležité, ale ja mám rada aj realitu Vianoc.
Na Vianoce sa pripravím presne tak, akoby som čakala prírastok malého dieťaťa do rodiny. Upracem, vyčistím, nachystám. Rozsvietim svetielka na stromčeku a čakám, teším sa na zázrak Vianoc so svojimi najbližšími.
Na Vianoce neexistuje návod. Každý ma vlastný recept na Vianoce. Najjednoduchšie je, držať sa ho, ak sa už osvedčil, netreba experimentovať. Držať sa tradície. Možno je niekomu jednoduchšie stráviť Vianoce na neutrálnom území v horách na lyžovačke, no dobre pre mňa za mňa aj pod palmami. Prísť na hotové, zaplatiť a dokonca sa môžem aj sťažovať, že kúpené Vianoce nie sú také ako som si predstavovala. Ale ani tam sa z Vianoc nevyzujeme, dobehnú nás, lebo ich máme v sebe. Prežitá realita Vianoc z detstva je raz taká a hotovo, a rokmi sa z nej stala aj duchovná hodnota. Každé dieťa, aj šesťdesiatročné, vie aké majú byť Vianoce. A niekedy, ak nie sú také ako chce, tak si aj poplače. A niekedy si poplače, keď sú presne také aké si ich pamätalo z detstva.
Ježiško s darčekmi u nás chodil až po večeri, nie pred večerou, keď otec zazvonil malým zvončekom. U nás , môj, otec zacinkal malou lyžičkou na sklenený pohár. Krásny zvuk a Ježiško chodil pred večerou , aby sa deti pokojne navečerali a nevypytovali sa dookola, kedy už príde.
Riziko ísť predstaviť domov nádejnú nevestu, či ženícha na Vianoce, je veľmi vysoké, že to nedopadne dobre. Predstavy o rodinných Vianociach môžu byť rôzne. Iba, ak by to bola skúška. Neviem presne aká, možno tolerantnosti, zvykov tradičných, náboženských, spoločenských. No veď hej, na Vianoce prekypujeme jedlom aj snahou hraničiacou so zázrakom vytvoriť dokonalú /ilúziu/ vianočnej pohody.
Ja verím na vianočné zázraky, možno preto, lebo som sa narodila na Vianoce, ale moja mama hovorila, že neboli vôbec pohodové, ale boli šťastné.
Pohodu môže narušiť hocičo. Dokonca aj stromček, či inakosť šalátu, kapustnice, lebo u nás sa varí inakšia. Kto to kedy videl taká kapustnica ako voda a kde je smotana a načo sú tam rezance.
Cítim sa veľmi dobre, keď symbolicky prestriem na stôl, na Štedrý večer, pre pocestného tanier navyše. Tohto roku som na to myslela, že čo by som , ako by som, keby prišiel naozaj a nebol by z rodiny. Asi by sa ukázalo, čo je pod povrchom mojich Vianoc.
