Mali by sme to osláviť, povedal muž pri raňajšej káve. Mhm . A je to vôbec dôvod na oslavu!? Prekvapila som samu seba, lebo som si to nielen pomyslela, ale povedala nahlas.
Kde sa tá myšlienka vo mne vzala neviem. V hlave, srdci, v päte či kde, ale bola. Nielen seba som prekvapila. V mihu som mala minimálne desať argumentov a vysvetlení, ako som to myslela, ale bolo by to zbytočné, len by som sa dokonale zamotala a klbko myšlienok by siahalo až k Adamovi a Eve. Muž ma má prečítanú a tak sa len zasmial a povedal:
„Za tých vyše 50 rokov som si myslel, že ma už nemáš čím prekvapiť a teraz takto. Neviem ako Ty, ale ja mám dôvod na oslavu, dodal. Ktovie, či to nie je jedna z príčin na dlhé manželstvo, tie prekvapenia. Keď som povedal“ prekvapenie“, tak sa Ti zalesklo v očiach. Straka si bola a budeš, amen. „
Za takýchto okolností som ochotná urobiť oslavu. Aj Miško – vnuk sa už pýtal, či bude veľká svadobná torta a oslava. Informoval sa, či budem mať dlhé šaty, či ho pozveme a či si musí obliecť bielu košeľu kravatu.
Starká a keď má niekto zlatú svadbu dostane aj zlatú medailu? A ak áno, v akej disciplíne sa súťaží. V žiadnej, ale rozhodne je to beh s prekážkami a na dlhú trať. Ako tú cestu prejdu záleží od obidvoch, niektorí to aj vzdajú. Aha, takže musia bežať spolu, nesúťažia medzi sebou. Nie, mali by si byť oporou ,ak jeden nevládze, druhý ho povzbudí a podoprie.
Ale môžu sa jeden od druhé aj niečo naučiť. A Teba čo starký naučil?. Noo, napríklad, že zubná pasta sa ma vytláčať odspodu. A Ty starkého? Dlho sa to učil,kým pochopil, že sa nič nestane, ak sa pasta vytlačí aj zo stredu. No toto, tak čo ste sa vlastne naučili?Naučili sme sa tolerancii. Hore kopcom, dolu kopcom, v lete v zime rok po roku. Baví vás to?! Jasné, že nie vždy, ale rešpektujeme sa.
Ja sa asi neožením. Na ženenie máš čas, zasmiala som sa. A niekto sa vôbec neožení. Teta Hana sa nevydala ani raz. Zato teta Mima trikrát. Asi nenašli toho pravého, povedala som. Aty si ako vedela, že starký je ten pravý? A čo ja viem. Hádam si nezabudla! Nie, ale veď som Ti hovorila , že na lyžovačke. A ďalej. Bol pekný, vysoký, dobre sa lyžoval a na hlave mal smiešnu čiapku s brmbolcom. A To stačí?! Na začiatok mi to stačilo a mierne som sa zasnila.
Spomenula som si, ako mi na druhý deň doniesol do nemocnice veterníky a detektívku na čítanie. Ako vedel, že máš rada veterníky a detektívky, opýtal sa Miško. Neviem, to ti je veľká, priam vesmírna záhada. A toto som ti asi nehovorila,mala som zlomenú nohu , ruky som mala v poriadku, ale starký ma začal tým veterníkom „kŕmiť“. Možno vtedy som pocítila, že by mohol byť ten pravý.
Medaila môže byť aj z mačacieho zlata, alebo iba také falošné pozlátko. Pravá zlatá medaila je veľmi vzácna a nedosiahne sa ľahko, verte mi. Zlato sa nedá vyrobiť,je z vesmíru.
