Naša predavačka v kvetinárstve, asi pozná celé mestečko. Presne „priloží" k tvári krstné meno, vie kedy má kto meniny! Nó, veru, je na ňu spoľahnutie, hneď mi pripomína „a dnes nedáme ružičky pani manželke?!!! „ zasmial sa muž. Dobrá obchodníčka, má preskúmaný trh. Aj psychológ je dobrý, dodala som, hrdá na svoj postreh. Na to, že chceš smútočnú kyticu, tak sa jej stačilo pozrieť jedným okom, veď sme celí v čiernom. Vyzeráš ako čierna mačka s kabelkou a ja ako havran v čiernej kravate.
Má otvorené aj v nedeľu, zajtra pôjdeme kúpiť radostnú kyticu. Darček už mám doma. Pozri, kúpila som u nej peknú papierovú darčekovú taštičku, môžem tu napísať aj venovanie.... „?????!" Tá baba mi predala použitú taštičku, pozri: „Všetko najlepšie milá teta Ruženka, želá rodina Tläpušná". Zvláštne, že ja som sa zahanbila za ňu, ale zároveň ma to zvláštne pobavilo. Zvláštne zvláštne:)
Napriek tomu, na druhý deň som išla kúpiť radostnú kyticu, áno, k rafike. „A prosím nepoužité kvety, nie z cintorína", povedala som láskavo, pozorujúc ako mi šikovne viaže gratulačnú kyticu. Šokovaná mojou nehoráznou poznámkou, pootvorila ústa, zalapala po dychu, vytreštila oči. Vyzerala ako lapená ryba. Som ja ale rafika, pomyslela som si , ale veď ja platím, tak čo. A okrem toho, za ten včerajšok, nezaškodí jej.
Aj ja rada pozorujem ľudí, ale neposudzujem, neporovnávam, neodsudzujem. Snažím sa ich pochopiť, ospravedlniť nie. Taštičku som jej vrátila a namôjdušu, skoro mi bolo kvetinárky ľúto, lebo prvé čo ju napadlo, zobrala nožnice a bezradne odstrihla nešťastnú popísanú kartičku a taštičku mi strkala späť do ruky. Tak prrr, to teda nie, vrátiť peniaze! Ale taštička to bola pekná. Predavačka sa mi ospravedlnila, tak rafinovane, až som jej uverila, lebo som jej chcela uveriť a urobila mi dobrú cenu na kyticu. Možno ju mrzelo, že sa to stalo a možno ju mrzelo len to, že som jej na to prišla, rafika jedna:)
